SENICA. Jednou zo zimných posíl senickej kabíny sa stal aj mladý stopér Matúš Malý, ktorý je odchovancom FC DAC 1904 Dunajská Streda.
Devätnásťročný futbalista prišiel do klubu na ročné hosťovanie a jeho cieľom na Záhorí je nazbierať čo najviac ligových štartov a zápasovú prax. K mužstvu sa pripojil v úvode zimnej prípravy a zasiahol aj do všetkých prípravných zápasov.
V rozhovore nám prezradil, aké boli jeho futbalové začiatky, aj prečo si vybral práve Senicu, keďže podľa slov športového riaditeľa Filipa Holeca, prejavil sám záujem o pôsobenie v klube.
Pochádzate z futbalovej rodiny, keďže aj váš brat kedysi pôsobil v klube FK Senica. Dá sa povedať, že práve preto ste sa mu začali venovať aj vy?
– Áno, priviedli ma k nemu otec s bratom, keďže obaja ho hrávali. Často som sa chodil pozerať na bratove tréningy a veľmi ma to chytilo. Vedel som, že chcem hrať futbal aj ja. Samozrejme, v športe ma naplno podporuje aj mama.
V Dunajskej Strede ste prešli všetkými mládežníckymi kategóriami a absolvovali ste aj debut v A-mužstve. Akí tréneri vás viedli a ovplyvnili vás na vašej futbalovej ceste?
Marko Totka: Strata bodov nás mrzí Čítajte – Áno, v Dunajskej Strede som prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami, kde mi najviac pomohli Martin Žamba s Ladislavom Szijjártóm. Rovnako mi veľa dali reprezentační tréneri Albert Rusnák a Stanislav Macek, ako aj tréneri A-mužstva Marco Rosii, Peter Hyballa, Bernd Storck a jeho asistenti.
Príležitosť v prvom mužstve Dunajskej Stredy ste dostali ešte ako 16-ročný pod spomínaným trénerom Marcom Rossim v prípravnom zápase proti Sigme Olomouc. Súťažný debut v A-tíme prišiel minulú sezónu, v domácom zápase proti Slovanu Bratislava (1:3), kde ste vybehli na ihrisko v 39. minúte zápasu. Ako spomínate na tieto momenty? Pociťovali ste počas svojho debutu nervozitu?
– Prvý zápas v mužskej kategórii som odohral ako 16-ročný proti Sigme Olomouc, kde som dostal asi v 30. minúte zápasu priestor, ktorý, si myslím, som využil na svoj vek dobre. Debut vo Fortuna lige prišiel proti Slovanu, čo bolo veľké derby ešte pred divákmi, keď mohli na zápasy chodiť v obmedzenom počte. Prišlo to tak rýchlo, keďže som nastúpil kvôli zraneniu spoluhráča, že som ani nestíhal pociťovať nervozitu, no snažil som užiť si tento moment čo najviac.
(zdroj: FK Senica)Okrem toho ste boli súčasťou reprezentačných výberov. Aký je to pocit obliecť si reprezentačný dres?
– Obliecť si reprezentačný dres je vždy česť a je jedno, v akej vekovej kategórii to je. Pre mňa boli dôležité hlavne reprezentácie U18 a v U19, kde si myslím, že som bol dôležitou súčasťou tímu, za čo som bol veľmi rád.
Sám ste prejavili záujem o pôsobenie v Senici. Prečo práve tento klub?
Na hernú kvalitu si v Hlohovci musia ešte počkať Čítajte – Rozprával som sa s trénerom Storckom a dospeli sme k riešeniu, že by bolo lepšie, ak by som si skúsil nájsť hosťovanie, najlepšie v prvej lige. Keďže v Dunajskej Strede sú výborné podmienky, tak som hľadal klub, ktorý by sa im najviac približoval a myslím si, že Senica má jedny z najlepších podmienok na Slovensku.
S akými cieľmi ste prišli do Senice?
– Mojím osobným cieľom je nazbierať v Senici čo najväčšiu zápasovú minutáž. Tímové ciele sú pomôcť mužstvu dostať sa na vyššie miesta v tabuľke.
Kabína je zložená z mladých hráčov, ale aj starších skúsenejších futbalistov.
Ako ju vnímate? Sú pre vás všetci hráči neznámou, alebo sa s niektorými poznáte možno aj zo zápasov ešte v mládežníckych kategóriách?
– Myslím si, že kabína je dobre rozložená, keďže tu majú zastúpenie mladší aj skúsenejší hráči. Od tých skúsenejších sa snažím zobrať si rady, ktoré mi dávajú. Poznal som z pôsobenia v Dunajskej Strede Milana Simčáka, Tomáša Maleca a Adriana Slančíka. Potom poznám Marka Totku a Lukáša Kučeru, proti ktorým som hrával. Ostatných hráčov som osobne nepoznal, ale prijali ma veľmi dobre.
Na Záhorí pôsobíte od začiatku zimnej prípravy a zasiahli ste do všetkých prípravných zápasov. Ako ich hodnotíte?
– Áno, som rád, že som zasiahol do všetkých zápasov. Myslím si, že moje výkony môžem hodnotiť pozitívne, aj keď som niekedy musel hrať na ľavej obrane, ale snažil som sa prispôsobiť. Jediný zápas, v ktorom som nebol spokojný s výkonom, bol proti Šamorínu.
V klube už za sebou máte zopár týždňov, ako hodnotíte podmienky, ktoré ponúka?
Kluby sú v neistote, stále však veria. Pohľad na dohratie jarnej časti je rozpačitý Čítajte – Podmienky máme dosť kvalitné, máme nafukovaciu halu, kde je možnosť trénovať v zlom počasí, vonkajšiu umelú trávu, máme k dispozícii aj fitness na zlepšovanie silovej stránky.
Ako vnímate toto obdobie, počas ktorého ste ako hráči neustále testovaní, hrá sa bez fanúšikov a komplikuje sa pre koronavírus aj zimná príprava?
– Osobne som už covid prekonal, čiže sa testovania nemusím zúčastňovať, no je nepríjemné stále riešiť niečo ohľadom koronavírusu. Celá príprava sa pre to potom musí meniť, zrušilo sa nám sústredenie v Turecku, kde sme mali odohrať kvalitné zápasy, ale klub stihol vybaviť dobré stretnutia aj tu na Slovensku. Bez fanúšikov je to horšie, keďže futbal sa hrá pre nich a emócie k futbalu patria.
Čo by ste chceli v budúcnosti vo futbale dosiahnuť, prípade máte vysnívaný klub, v ktorom by ste časom chceli pôsobiť? Lákajú vás aj zahraničné ligy?
– Chcel by som dosiahnuť to, aby som sa dostal do jednej z najlepších líg a aby som splatil dôveru a podporu svojej rodiny. Každý futbalista sa chce dostať čo najďalej. Česká liga je mi sympatická, keďže si myslím, že je o niečo kvalitnejšia ako slovenská, a zároveň si myslím, že sa tam otvára ďalšia možnosť dostať sa do lepších líg. Nehovorím, že zo slovenskej ligy by sa nedalo, ale tá česká je predsa sledovanejšia.
Máte futbalový vzor?
– Vzor nemám, ale páči sa mi hra Sergia Ramosa a Virgila van Dijka.
