HARTLEPOOL. Brankár Henrich Ravas (23) je odchovancom senického klubu, ale už niekoľko rokov futbalovo pôsobí v zahraničí, konkrétne v anglických ligách.
Rodák z Rybiek pochádza z futbalovej rodiny, no napriek tomu chvíľku skúšal v Senici aj hokej. Ako sám dodáva, vždy ho lákala brána a iný post ani neskúšal.
„Keď si na dvore kopával starší brat, vždy ma postavil do brány, aby mu mal kto podať loptu. Rovnako, keď som sa hrával s dedkami, oni na mňa kopali a ja som chytal,“ zaspomínal Ravas. Keďže sa pri hokeji rovnako zaujímal o bránku, ale to mu nevyšlo, oslovil ho kamarát, že v senickom futbalovom tíme hľadajú brankára a tak absolvoval prvý tréning. Odvtedy sú mu tri žrde osudné až dodnes. Navyše, Henrich Ravas mal odmalička zvláštnu záľubu.
„Do brány som chcel ísť aj z toho dôvodu, že som mal rád, keď ma triafali loptou alebo pukom. Rodičia aj spomínali, že som nebol ani príliš dobrý bežec (smiech).“
Henrich Ravas (zdroj: archív hráča)Po Myjave šanca v zahraničí
V FK Senica pôsobil Henrich Ravas od kategórie U10 a prešiel tu rukami viacerých trénerov. Jeho cesta však viedla ešte v mládežníckom veku na Myjavu.
„Nakoľko sme mali v Senici dobrý tím, nedostávalo sa mi v bráne veľa príležitostí a preto som ešte v kategórii U15 odišiel na Myjavu. Tu som neskôr chytal aj za kategórie U17 a U19, podarilo sa mi trénovať s A-mužstvom a dostal som sa aj na lavičku v zápase proti Ružomberku. Hlavným trénerom mužstva bol v tých časoch Ladislav Hudec,“ pokračoval Ravas.
Kedysi pôsobili vo vyšších súťažiach, alebo sa z futbalovej mapy úplne vytratili Čítajte Ako mládežník skúšal šťastie aj v brankárskych kempoch. Dva roky absolvoval kemp cez Just4keepers, kde si ho už vtedy všimli tréneri zo zahraničných klubov, keďže bol na svoj vek dosť vysoký a bol na tom dobre aj po technickej stránke. Napriek tomu však šancu nevyužil. Tá prišla až neskôr, keď si ho na ďalšom kempe všimol tréner Peterborough United.
„Pôvodne si kvôli mojej výške myslel, že som starší, no keď zistil, koľko mám rokov, pozval ma na skúšku, kde som odišiel v marci 2014. Keďže som uspel, ponúkli mi možnosť vrátiť sa v lete a byť na nasledujúcu sezónu súčasťou U18. Nemohol som túto šancu odmietnuť. Musím povedať, že mi vtedy veľmi pomohla moja krstná mama, ktorá so mnou absolvovala skoro celú skúšku v Anglicku, pretože rodičia ma nechceli pustiť samého,“ popísal mladý gólman.
Najťažší rok
Vzhľadom na mladý vek je pochopiteľné, že skúsiť šťastie v zahraničí nebolo jednoduchým rozhodnutím, ako pre samotného Henricha, tak ani pre jeho rodičov.
