Malacky nesúhlasia s avizovaným zrušením urgentu

MALACKY. Bratislavský samosprávny kraj (BSK) sa spolu s mestom Malacky obráti na štát so žiadosťou o pomoc pri zachovaní ústavnej pohotovostnej služby (ÚPS) v malackej nemocnici.

Prevádzku urgentu, ktorý nespadá do pevnej siete 1. typu a nedostáva tak mesačne paušálnu platbu z poisťovne, doteraz dotoval samosprávny kraj. Prostriedky však nestačia a tak je od januára 2021 plánované zrušenie.

Nedokážu pokryť náklady

"BSK už zo svojich zdrojov nedokáže pokryť neustále sa zvyšujúce finančné náklady na prevádzkovanie pracoviska. Pôvodne sme rátali so sumou 600-tisíc eur na pokračovanie tejto služby, avšak tento objem prostriedkov nebol postačujúci," informoval predseda bratislavského VÚC Juraj Droba.

Prečítajte si tiež Prečítajte si tiež Obnažená a dobitá žena ležala pred bytovkou v Holíči Čítajte 

"Doterajším žiadostiam o zaradenie pracoviska do siete urgentov 1. typu ministerstvo zdravotníctva nevyhovelo. Ak sa nič nezmení, od nového roka budú musieť akútne prípady z regiónu Dolného Záhoria v čase od 22.00 h do 6.00 h ísť na špecializované pracoviská do Bratislavy," upozornil.

O budúcnosti urgentu diskutovali so zástupcami BSK aj poslanci Malaciek na stredajšom (25.11.) rokovaní. Mestské zastupiteľstvo po trojhodinovej diskusii prijalo jednohlasne uznesenie, v ktorom poslanci vyjadrili nesúhlas so zrušením poskytovania ÚPS v Malackách. Zároveň vyzvali BSK, spoločnosť Nemocničná, ktorá nemocnicu v Malackách prevádzkuje, a tiež rezort zdravotníctva zabezpečiť ÚPS, "aby sa tak odvrátilo hroziace nebezpečenstvo na životoch a zdraví obyvateľov".

Platby na základe výkonov

Ministerstvo zdravotníctva pri reorganizácii siete urgentov v predchádzajúcich rokoch nezaradilo Malacky do pevnej siete urgentov 1. a 2. typu. Na základe analýzy Inštitútu zdravotnej politiky MZ nesplnila požadované parametre v zmysle počtu hospitalizácií, materiálno-technického vybavenia či počtu odborností.

Prečítajte si tiež Prečítajte si tiež Rozhodovanie ho chytilo viac ako očakával Čítajte 

Ministerstvo pri určovaní, v ktorých mestách a aké druhy urgentov budú, vychádzalo z geografickej dostupnosti, dostupnosti z hľadiska cestnej infraštruktúry, počtu návštev centrálnych príjmov, respektíve ústavnej pohotovostnej služby.

Taktiež počtu hospitalizácií, významnosti na úrovni kraja či primárnych a sekundárnych akútnych prívozov a sekundárnych odvozov. Pevnú sieť urgentov 1. a 2. typu schválila vláda na začiatku januára 2018 s cieľom modernizovať a zlepšiť fungovanie ÚPS.

Na urgentných príjmoch 2. typu je širšia požadovaná minimálna odbornosť špecialistov, ako aj materiálno-technické zabezpečenie, pôsobí tam teda viac lekárov-odborníkov na jednom mieste s kompletným zdravotníckym vybavením.

Aj ostatné nemocnice, ktoré nie sú zaradené v sieti urgentných príjmov 1. a 2. typu, môžu poskytovať urgentnú zdravotnú starostlivosť v rámci ústavnej pohotovostnej služby. Platby z poisťovne však nemajú hradené paušálom, ale na základe výkonov.