SENICA. Radovan Kopúnek je ďalším mladým rozhodcom, ktorý pôsobí v Oblastnom futbalovom zväze Senica. Pre túto cestu sa rozhodol hlavne pre zranenia, ktoré ho začali limitovať, no napriek tomu chcel zostať pri futbale. Ako prezradil v rozhovore, rozhodovanie ho chytilo viac, ako očakával.
RADOVAN KOPÚNEK (18) začal s futbalom pomerne neskoro, až keď mal štrnásť rokov. Predtým sa venoval iným športom, florbalu či basketbalu.
„V triede bolo veľa futbalistov, tak som to vyskúšal a napokon som pri ňom ostal. Rozhodol som sa skúsiť šťastie v FK Senica U15 B, kde mali vtedy málo hráčov. Trénovali ma Dušan Manďák a Tibor Janák, s ktorými mám dodnes výborné vzťahy. Vyformovali ma hlavne osobnostne, za čo som im veľmi vďačný,“ popísal svoje futbalové začiatky Kopúnek.
K hraniu sa už nevrátil
Rozhodovanie prijal ako novú výzvu Čítajte Zároveň išlo o jeho jediný rok v žiakoch, následne prešiel do dorastu a keďže sa v Senici B-tím zrušil, jeho cesta pokračovala do Rohova, kde hrával rok.
„Potom som prešiel do Kunova, kde pán Manďák zakladal dorast. Mal som veľkú smolu na zranenia, už v pätnástich rokoch som si natrhol väzy v kolene, a to sa so mnou ťahalo až do sedemnástich, kedy sa stav zhoršil natoľko, že som musel podstúpiť operáciu. Po nej som sa už k hraniu nevrátil,“ pokračoval Kopúnek, ktorý pre zranenia mužský futbal neokúsil.
Napriek tomu chcel pri futbale zostať a našiel si k nemu inú cestu. „Paradoxne som sa vďaka zraneniam dostal k rozhodovaniu. V škole bol vyvesený oznam z oblastného futbalového zväzu, že hľadajú nových mladých rozhodcov. Povedal som si, že to skúsim. Vtedy som ešte nevedel, že ma to chytí viac ako hranie.“ S rozhodovaním sa zmenil aj jeho pohľad na hru, ktorú dovtedy vnímal len ako hráč.
„Keď ste hráč, pozeráte v prvom rade na seba a na svoj tím. Vznikajú otázky, prečo vám rozhodca neodpískal toto a tamto, druhá strana vás nezaujíma. Z pohľadu rozhodcu však musíte byť nestranný a uplatňovať rovnaký meter na oba tímy. Je to taktiež aj o zodpovednosti. Hráči urobia za zápas viacero chýb, no ako rozhodca priestor na chyby nemáte.“
Stretáva sa s poznámkami
Ako každý rozhodca, aj Radovan Kopúnek začínal zbierať skúsenosti pri mládeži. Postupne pokračoval ako asistent rozhodcu na seniorských stretnutiach. „Na to, aby som mohol byť hlavným rozhodcom na mužskom zápase, musel som si počkať, kým dovŕšim osemnásť rokov. Dnes už som v pozícii hlavného rozhodcu na mužských zápasoch pravidelne,“ pokračoval mladý arbiter.
Nemá však vzhľadom na vek na ihrisku niekedy problém vybudovať si u hráčov autoritu? „Občas sa stane, že hráč má nejaké poznámky k môjmu veku, ale je potrebné si uvedomiť, že rozhodca musí byť na hracej ploche autorita a je jedno, či má 18 alebo 40 rokov.“
Z oblastnej súťaže do štvrtej ligy Čítajte Prvý zápas v úlohe hlavného rozhodcu pri seniorskej kategórii absolvoval počas aktuálnej sezóny, ktorá je pre pandémiu koronavírusu pozastavená. „Bolo to v druhom kole, išlo o zápas medzi Hradišťom a Smrdákmi v 7. lige. Pred zápasom som bol nervózny, ale po úvodnom hvizde to opadlo. Stretnutie bolo z kategórie jednoduchších, hostia väčšinu zápasu dominovali a vyhrali,“ popísal rozhodca. Oblastné súťaže sú však kvalitné a hlavne v najvyššej lige aj nabité derby zápasmi.
„Naša oblasť je veľmi pozitívne ovplyvnená tým, že sú tu nablízku veľké kluby ako Senica, Skalica či Myjava, ktoré produkujú veľké množstvo kvalitných hráčov. Veľa z nich napokon hrá práve v nižších súťažiach, takže futbalová kvalita určite nechýba,“ zhodnotil Kopúnek.
Rovnako vníma oblasť aj čo sa týka futbalovej kultúry. „Myslím si, že je jedna z tých lepších. Samozrejme, aj u nás sa nájdu výnimky, ale je ich veľmi málo. Derby zápasov túto sezónu skutočne pribudlo, ale ak sa povzbudzuje v rámci určitej slušnosti a rešpektu k súperovi, tak je to v poriadku,“ pokračoval mladý rozhodca.
Rozhodca Radovan Kopúnek (zdroj: Lucia Pekárová)Rozhodcov je málo
K zápasom patrí bojovnosť na ihrisku, diváci na tribúnach okrem povzbudzovania dokážu vyjadriť aj nesúhlas s verdiktom rozhodcu.
„Voči tomuto si každý rozhodca časom vybuduje imunitu. Bez toho by to robiť nešlo. Počas zápasu, keď sa koncentrujem na svoj výkon, obecenstvo ani nevnímam. Takisto sa naučíte veci vytesniť z hlavy von, pretože vás často ešte v ten istý deň čaká ďalší zápas a vy nemôžete rozmýšľať nad tým, čo sa stalo v tom predchádzajúcom. Na to jednoducho nie je miesto.“
Rozhodcov v oblastných zväzoch je v posledných rokoch ako šafranu, starších ubúda a mladší sa k rozhodcovskej píšťalke nehrnú.
V mužstve dostáva viac príležitostí Čítajte „Je pravda, že rozhodcov je málo, pretože istým spôsobom je to niekedy aj nevďačná funkcia. Avšak v mojom prípade to nehralo žiadnu rolu. Za víkend štandardne absolvujem tri až štyri zápasy. Možno by som aj touto cestou chcel apelovať na mladých, ktorí sa pohybujú vo futbale, aby si išli vyskúšať aj prácu rozhodcu, pretože je nás z roka na rok menej,“ zazneli slová od rozhodcu.
V tomto období však ihriská zívajú prázdnotou a futbalový život sa opäť zastavil. Rovnako ako športovcom či klubovým funkcionárom, ani rozhodcom sa toto obdobie nepáči. „Vnímam to ako väčšina ľudí pohybujúca sa pri futbale, ale s tým nič neurobím. Pravidelne trénujem tak, ako keby bola sezóna, aby som bol pripravený, keď sa futbal opäť rozbehne.“
Chce napredovať
Rovnako ako Lukáš Jablonický aj Radovan Kopúnek má ambíciu posúvať sa ako rozhodca vyššie.
„V tomto veku sa však musím sústrediť predovšetkým na najbližší víkend. Je predo mnou ešte dlhá cesta a musím dlhodobo podávať stabilné výkony. Inšpiráciu hľadám predovšetkým v našich medzinárodných rozhodcoch, ktorým sa teraz mimoriadne darí.“
A čomu sa mladý rozhodca venuje, ak práve nie je na ihrisku? „Väčšinu času mi teraz zaberá škola, nakoľko som v maturitnom ročníku a potom ma čaká prechod na vysokú školu. Mimo školy mi väčšinu času zaberú rozhodcovské povinnosti a tréning. Ak mi nejaký čas zostane, väčšinou ho trávim cestovaním, prípadne výletmi s kamarátmi.“
