ZOHOR - Inštitút pre rozvoj Bratislavského kraja (IRBK) spolu s obyvateľmi obce Zohor požadujú od ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽANO), aby nepovolil rozšírenie skládky o ďalších 245.000 kubických metrov.

Inštitút zároveň poukazuje na to, že envirorezort v danej veci napriek prísľubu stále nerozhodol. Ministerstvo ubezpečuje, že postupuje v zmysle legislatívy s dôrazom na ochranu životného prostredia a zreteľom na legislatívne požiadavky ochrany verejného zdravia.
Podľa IRBK má v súčasnosti zohorská skládka kumulatívnu kapacitu viac ako 1,7 milióna kubických metrov. Taktikou spoločnosti FCC Slovensko je podľa inštitútu tzv. "salámová metóda", keďže každé dva roky jej úrady majú povoľovať nové státisíce ton odpadu.
Našli si cestičku
"Vždy cez malú EIA - bez posudzovania vplyvov, iba zisťovacím konaním. Vďaka tomu je oveľa jednoduchšie získať povolenie na rozšírenie skládky ako cez riadne posudzovanie vplyvov na životné prostredie, do ktorého sa môže zapojiť opakovane aj verejnosť," uvádza IRBK.
Podľa ministerstva je skládkovanie najnevhodnejší spôsob nakladania s odpadom. Budaj preto ubezpečuje, že aj v prípade skládky v Zohore, rovnako ako pri každej jednej, postupuje v zmysle platnej envirolegislatívy s dôrazom na ochranu životného prostredia a zdravie ľudí.
V súčasnosti ministerstvo vyhodnocuje, či predmetné rozšírenie môže spôsobiť významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie. Ministerstvo zároveň vyzvalo navrhovateľa, ktorý chce skládku rozšíriť, aby predložil doplňujúce informácie.
Spísali petíciu
Petíciu obyvateľov Zohora rezort eviduje. "Názor verejnosti berieme veľmi vážne a má pre nás absolútnu prioritu. Posudzovanie vplyvov na životné prostredie je otvorený proces a jeho princípy dôsledne uplatňujeme. Verejnosť má možnosť každý zámer pripomienkovať, či už prostredníctvom priamych pripomienok alebo formou petície. Tie sú následne zahrnuté do procesu," zdôraznil Budaj.
Skládkovanie je na Slovensku podľa ministerstva stále obrovským problémom. Pripravilo preto legislatívne zmeny, od ktorých si sľubuje výrazne obmedzenie ukladania biologicky rozložiteľného odpadu, ako aj ostatných zložiek triedených odpadov, ktoré je možné ďalej recyklovať.
Práve takéto druhy odpadov tvoria približne 70 percent z celkového množstva odpadu ukladaného na skládky.
Ekonomické dôsledky pandémie ohrozujú aj posledné nezávislé printové médiá v našich mestách a obciach. Patrí medzi ne aj sieť regionálnych týždenníkov MY, ktorá pod touto hlavičkou prevádzkuje 23 platených týždenníkov, 27 spravodajských regionálnych webov a viac ako 50 FB stránok.
Toto všetko už môže byť čoskoro minulosťou, pretože ekonomický útlm nám spôsobil masívny prepad predaja a príjmov. Ak chcete, aby aj vo vašom meste alebo v regióne zostali zachované kritické a nezávislé médiá (noviny a web) a ak chcete, aby vás o práci mesta a života v ňom neinformovali iba mestom financované média, podporte nás. Už aj sumou 4€ mesačne prispievate k tomu, aby sme mohli aj naďalej prinášať aktuálne a pravdivé informácie o živote vo vašom regióne, meste a obci. Vašu podporu teraz potrebujeme viac ako inokedy predtým. Ďakujeme!