VRBOVCE. Kopaničiarska obec Vrbovce patrí spolu s Krajným medzi dve najväčšie v okrese Myjava, keď v nej žije viac ako 1500 obyvateľov.
V 18. storočí sa však mohla pýšiť takmer trojnásobkom, keďže počas sčítania ľudu v Uhorsku mala v roku 1787 4493 obyvateľov, ktorí žili v 813 rodinách.
V roku 1810 boli dokonca Vrbovce povýšené na mesto. "Sme na to veľmi hrdí, keďže sme boli mestečko, mali sme mestské výsady a bolo nám umožnené usporadúvať trhy a jarmoky. Bohužiaľ, sa v historických prameňoch uvádza, že počas požiaru mestského domu nám listiny o mestských výsadách zhoreli," prezradil pre TASR starosta obce Dušan Eliáš.
Povstalecká armáda

Obec sa významne zapísala do slovenskej histórie počas povstania v meruôsmych rokoch 19. storočia, keď sa práve z tejto obce vybrala 18. septembra 1848 povstalecká armáda do Myjavy.
"Na mieste pred dnešnou časťou Šance sa k dobrovoľníkom prihovorili Hurban a Štúr, slovenskí dobrovoľníci zložili prísahu na slovenskú zástavu a začali zápas za národnú slobodu Slovákov," uviedol pre TASR poslanec obecného zastupiteľstva Pavol Vandelia.
Ako doplnil, povstalci pokračovali smerom na Myjavu, kde sa o deň neskôr uskutočnilo národné zhromaždenie, na ktorom Slovenská národná rada vyhlásila slovenskú samostatnosť.
Po prvej svetovej vojne ľud v obci živoril, ale už predtým zasiahla obec prvá vysťahovalecká vlna ešte v 18. storočí.
Vyhľadávaná chalupármi
Ešte pred prvou svetovou vojnou v dôsledku maďarizácie a biedy, a hlavne po nej nastala druhá vysťahovalecká vlna, predovšetkým do USA.
Veľká časť obyvateľstva aj v súčasnosti žije na okolitých kopaniciach

"Sme jedna z najtypickejších kopaničiarskych obcí na Slovensku. História kopaníc siaha do husitskej doby, keď sa husiti stiahli k nám a začali vytvárať jednotlivé kopanice a samoty. V súčasnosti je ich u nás 60 na celkovej rozlohe viac ako 5000 hektárov," doplnil starosta.
V súčasnosti je obec vyhľadávanou destináciou pre chalupárov, ktorí obývajú predovšetkým domy na kopaniciach.
"Vďaka osídleniu kopaníc ľuďmi z väčších miest zostávajú kopanice obývané. Väčšina z nich ich obýva tradičným spôsobom, čo nás teší. Nažívanie s chalupármi je väčšinou dobré. Jedine, čo im chvíľu trvá, je, kým sa u nás naučia žiť. Napríklad cesty nie sú ani v takom stave, ako by sme chceli my, nieto ešte prisťahovalci z Bratislavy," informoval Eliáš.
Ako doplnil, obec má na starosti udržiavať 60 kilometrov ciest.