SENICA Lukáš Jablonický je odchovancom senického futbalu a začal sa mu venovať v piatich rokoch, keď ho otec vzal na prvý futbalový tréning.
V FK Senica prešiel všetkými kategóriami až po U17, počas ktorej skončil a cestu si našiel k rozhodcovskej píšťalke. Dnes je jedným z najmladších rozhodcov v oblastnom futbale, no jeho ambíciou je posúvať sa vyššie.
S LUKÁŠOM JABLONICKÝM (18) sme sa rozprávali o tom, čo ho motivovalo stať sa rozhodcom, aké je to vymeniť na hracej ploche kopačky za píšťalku, aj ako vníma pokriky od fanúšikov z tribún.
Ste odchovancom senického futbalu až do U17. Rukami ktorých trénerov ste prešli a ktorý z nich pre vás bol možno najväčšou inšpiráciou alebo motiváciou?
– V mládežníckych kategóriách ma viedlo viacero trénerov, pričom ma najviac futbalovo aj charakterovo posunuli výborní tréneri – pán J. Hutta, M. Suchý, P. Jakuš, M. Kijačik a M. Hainc. Najväčšou motiváciou a oporou mi však bol môj otec.
Zo Senice viedla vaša cesta ešte minulú sezónu do Hradišta pod Vrátnom, ktoré pôsobí v siedmej lige. Bol pre vás prechod z mládežníckej kategórie na mužský futbal náročný? Dnes už vás na súpiske však nie je vidieť vôbec, hrávate ešte futbal?
– Po skončení v Senici som futbal už nechcel hrať nikde, ale na pol roka ma na Hradište prehovoril môj otec, ktorý tam v tom období trénoval. Úprimne, očakával som, že prechod k mužom bude náročný, ale opak bol pravdou. Momentálne už nehrávam nikde a naplno sa venujem rozhodovaniu.
V oblasti ste jedným z najmladších rozhodcov. Čo vás viedlo práve týmto smerom a ako ste sa k rozhodovaniu dostali?
– Po skončení v Senici som chcel naďalej ostať pri futbale a zaujala ma myšlienka stať sa futbalovým rozhodcom. Zúčastnil som sa rozhodcovského semináru v ObFZ Senica a tu sa mi otvoril iný pohľad na futbal, čo ma zaujalo.
Do kádra sa im vrátilo viacero hráčov po zranení Čítajte Je rozdielne vnímať futbal z hracej plochy ako hráč a ako rozhodca? Zmenil sa váš pohľad?
– Áno, samozrejme, je to veľký rozdiel. Ako hráč si chybu nikdy nepriznáte a hľadáte ju v rozhodcovi, stále si presadzujete názor, ktorý má pomôcť vášmu mužstvu. Rozhodca musí byť objektívny, aj keď sa to hráčom niekedy nepáči a myslia si, že im úmyselne ubližujete. Poznám to z vlastnej skúsenosti, nakoľko som zažil obe strany.
Ako dlho sa venujete rozhodovaniu? Predpokladám, že ste skúsenosti začali zbierať pri mládeži, no rozhodovali ste aj mužský zápas v pozícii hlavného rozhodcu?
– Rozhodujem od šestnástich rokov, takže tretiu sezónu. Prvý rok som rozhodoval v mládežníckych kategóriách ako asistent rozhodcu a neskôr ako hlavný rozhodca. V nasledujúcej sezóne som dostal šancu u mužov na pozícii asistenta rozhodcu. V tejto sezóne už rozhodujem mužské zápasy aj ako hlavný rozhodca.
Aký bol váš prvý zápas v pozícii rozhodcu? Mali ste trému alebo ste pociťovali nervozitu?
– Na môj prvý zápas si spomínam veľmi dobre. Bol to dorastenecký zápas medzi Radošovcami a Sobotišťom, ktorý skončil výsledkom 5:3 pre domáce mužstvo Radošoviec. V zápase som bol asistent rozhodcu. Trému som nemal, skôr prirodzený rešpekt k novej situácii.
(zdroj: archív LJ)Ako vnímate „futbalovú kultúru“ na dedinách počas zápasov, či už zo strany fanúšikov, alebo aj hráčov a funkcionárov? Predpokladám, že najemotívnejšie sú derby zápasy, ktorých je v oblasti aktuálne dosť, aj vzhľadom na nový model šiestej ligy.
– Áno, máte pravdu. Nový model súťaže priniesol veľmi veľa derby zápasov. Podľa mňa je to atraktívna súťaž pre fanúšikov a takisto aj pre nás rozhodcov.
Mám rád takéto zápasy, ktoré majú náboj, ale prebiehajú v duchu fair play. Rozhodca musí byť na stretnutie pripravený na sto percent.
Čo hovoríte na kvalitu mužského futbalu na oblastnej úrovni, hlavne v okresných majstrovstvách?
– Kvalita v oblastných súťažiach nechýba, každý zápas je však špecifický. Niektoré stretnutia sú na vysokej úrovni, no niektoré sú viac o bojovnosti ako kvalite. Podľa môjho názoru šiesta liga každým rokom naberá na kvalite.
Hlboké sa teší na konfrontáciu s mužstvami z druhej skupiny Čítajte Nie je žiadnym tajomstvom, že rozhodcov v oblasti je málo. Nie je to, samozrejme, problém len v Senici, ale takmer všade. Je možno práve aj toto dôvodom, prečo ste sa dali na rozhodovanie? Koľko zápasov za víkend približne absolvujete?
– Pri mojom rozhodnutí stať sa rozhodcom nerozhodoval aspekt, že rozhodcov je málo. Skôr som to bral ako novú výzvu a možnosť niekam sa posunúť. Za víkend mám tri až päť zápasov, závisí to od nominácie.
Úloha rozhodcu je niekedy aj nevďačnou, musí rýchlo posúdiť situáciu, rozhodnúť sa hneď a nie vždy sa toto rozhodnutie páči obom stranám. Potom prídu pokriky od fanúšikov alebo aj hráčov. Nebojíte sa toho, alebo ako sa k tomu snažíte postaviť?
– Ako sa hovorí, nikdy sa nedá vyhovieť všetkým. Rozhodca musí rýchlo reagovať na rôzne situácie a rozhodnúť, aby to bolo v súlade s pravidlami. Nie vždy je to jednoduché. Tak ako urobí chybu hráč, môže sa pomýliť aj rozhodca. Pokriky od fanúšikov neriešim, mojou úlohou je koncentrovať sa na zápas a na môj výkon.
Opäť sa opakuje obdobie z jari, kedy sú súťaže pozastavené. Chvíľu sa hralo bez divákov, teraz vôbec, ako vnímate toto obdobie?
– Toto obdobie je pre každého z nás náročné. Všetci by sme boli radšej na futbalových trávnikoch, ale situácia nám to, bohužiaľ, nedovoľuje. Mne osobne veľmi chýbajú víkendy strávené na futbalových trávnikoch. Dúfam, že čoskoro táto situácia skončí a budeme môcť opäť robiť veci, ktoré nás bavia.
Máte ambíciu ako rozhodca posúvať sa vyššie, do krajských súťaží, prípadne aj vyššie?
– Áno, mám túto ambíciu. Momentálne je však pre mňa dôležité, aby som podával dobré výkony a napredoval. Často sledujem výkony svetových rozhodcov a snažím sa od nich niečo priučiť. Mojím snom je rozhodovanie v najvyššej slovenskej súťaži – Fortuna lige a dostať sa do súťaží riadených UEFA a FIFA, ako sa to darí rozhodcom Kružliakovi, Glovovi, Marhefkovi a podobne.
Čomu sa venujete okrem školy a ak práve nerozhodujete futbal?
– Nakoľko som študent a víkendy trávim rozhodovaním, tak času nazvyš nie je veľa. Ale ak sa naskytne nejaký voľný čas, tak si idem rád zabehať, bicyklovať a taktiež rád trávim čas s kamarátmi. Veľmi dôležitá je pre mňa rodina, takže voľný čas sa snažím takisto tráviť s rodinou a najbližšími.
