SENICA. Zbormajster Jozef Chabroň pracuje so Slovenským filharmonickým zborom a zároveň vedie spevácky zbor Cantilena v Senici. Momentálne pracuje na opernej produkcii Eugen Onegin vo Viiedenskej štátnej opere. Tento rok bol medzi ocenenými osobnosťami mesta Senica.
Ľudia prídu do filharmónie a majú obrovský zážitok. Možno ani netušia, koľko práce sa za tým skrýva.
Každému koncertnému vystúpeniu predchádza skúšobný proces, ktorý trvá väčšinou týždeň. Samozrejme, tomu predchádza domáca individuálna príprava každého umelca.
V prípade zboru je tento proces dlhší. Niektoré diela sme schopní naštudovať za pár dní, ale v prípade tých náročnejších je to mesiac a viac. Napríklad najnáročnejšie dielo, operu Mojžiš a Áron Arnolda Schönberga, sme študovali takmer pol roka.
Po samostatných skúškach zboru so zbormajstrom si príde dielo prebrať dirigent a ešte pokračujeme skúškami s orchestrom, ktoré sú väčšinou tri. Nasleduje generálka a koncert.
Často sa stáva, že študujeme niekoľko diel súbežne, ale nakoľko všetci členovia Slovenského filharmonického zboru sú profesionálni študovaní speváci, sú veľmi flexibilní a schopní aj za krátky čas naštudovať nemožné.
Čo obnáša spolupráca s Viedenskou štátnou operou?
Slovenský filharmonický zbor spolupracuje s Viedenskou štátnou operou už viac ako 30 rokov. Je to popredný európsky operný dom a je nám veľkou cťou, že v tejto sezóne môžeme byť súčasťou opery Eugen Onegin od Čajkovského.
Je to prvýkrát v histórii spolupráce, kedy Slovenský filharmonický zbor spieva samostatne bez zboru Viedenskej štátnej opery. Spolupráca je to úžasná. Byť na pódiu so svetovými sólistami, spievať pod taktovkou najlepších dirigentov nás posúva stále vyššie.
Opera prináša pre vás nové výzvy?
Keďže sme hlavne koncertný zbor, práca s režisérom na javisku je pre spevákov príjemnou zmenou.
Oproti koncertu, kedy speváci stoja na mieste, v opere je potrebné sa naučiť rôzne herecké akcie. V opere Eugen Onegin pracuje režisér so zborovými spevákmi samostatne, každý má samostatnú hereckú akciu, vyžaduje si to množstvo skúšok. Máme pred sebou tri týždne režijných skúšok, potom skúšky s orchestrom a päť predstavení.
Predpokladám, že zbormajster nie je to isté ako dirigent.
Zbormajster je dirigent, ktorý vedie a diriguje zbor, čiže sa špecializuje na prácu so speváckym zborom.
Cestovať a spolupracovať v rôznych kútoch Európy musí byť vyčerpávajúce. Kde sa cítite doma? Ako relaxujete?
Doma sa cítim v Senici. Bývali sme s manželkou Martinou štyri roky v Bratislave, kde sa nám narodila dcéra Sophia, ale už osem rokov žijeme v Senici.
Mám to tu veľmi rád. Všetok voľný čas trávim s rodinou, pretože je to najcennejšie, čo mám. Chodievame na prechádzky, športujeme, spoločný čas je pre nás vzácny.
Mnohí z nás práve oddychujú s hudbou. Nemáte z toho niekedy takú „pracovnú deformáciu“?
Hudbu zbožňujem. Ide celým mojím životom. Aj ja pri nej dokážem relaxovať, ale priznávam, často sa stáva, že analyzujem aj to, čo netreba.
Isto máte skvelý sluch, nevadia vám rôzne disharmónie alebo falošné tóny?
Samozrejme, že pri falošných tónoch ma vždy mykne. A pri rôznych zvukoch sa zamýšľam, aký to bol tón. Napríklad vŕzganie dverí alebo trúbenie autobusu.
Považujete sa za Záhoráka?
Budem vždy Kysučanom, pochádzam z Čadce. Ale už sa mi stáva, že mi vykĺzne nejaké záhorácke slovo aj v bežnom rozhovore.
Máte radi aj záhorácke ľudovky?
Poznám pieseň Záhorskú dzedzinú. Folklór obdivujem, ale ľudovky nie sú moja silná stránka.
Pri vašich úspechoch si môžete vyberať, s kým spolupracujete a akým smerom posúvate svoju tvorbu. A práve ste sa zamerali aj na región, v ktorom žijete, konkrétne na zbor Cantilena. Čo vás k tomu motivuje?
Moje spojenie s Cantilenou vzniklo viac-menej náhodne. Svokrovci mojej kolegyne z filharmónie sú dlhoroční členovia Cantileny a dozvedeli sa, že sa sťahujeme do Senice. Oslovil ma vtedajší primátor, prišiel som sa pozrieť na jednu skúšku zboru a dohodli sme sa na spolupráci. Vedel som, že ma čaká obrovské množstvo práce, ale zbor som si od prvej chvíle obľúbil. Sú takou mojou druhou rodinou. Ich nadšenie pre spev je vzácne.
