Kultúra tlmočníka nepotrebuje

riadajúcich Malaciek.
Podujatie sa začalo v piatok 27. mája dopoludnia v synagóge, kde sa v spoločenskej sále predstavili hudobníci a speváci z maďarskej Albertirše, poľského Žninu a Malaciek. V tom istom čase sa v ateliéri, taktiež umiestnenom v synagóge, začali tvorivé dielne pre mladých výtvarníkov. Hoci námety ich prác neboli presne určené, viacerých zaujala téma anjeli, ktorou sa pred časom nechali inšpirovať aj absolventi ZUŠ. Ich výtvarné práce si popoludní všetci prezreli v rámci absolventskej výstavy, ktorá je inštalovaná vo františkánskom kláštore.
Piatkové popoludnie patrilo dramatickému umeniu, tancu i baletu. V sále Záhorského centra kultúry sa predstavili súbory zo všetkých zúčastnených miest, pričom baletom zaujali najmä deti z Veselí na Morave, a hudobným vystúpením mladí bubeníci z Gänserndorfu. Okrem absolventskej výstavy si účastníci podujatia v rámci vernisáže pozreli aj výtvarné diela detí zúčastnených miest, ktoré spájala téma Mosty.
Vo večerných hodinách sa na pôde malackého kina uskutočnilo slávnostné prijatie primátorom mesta Jozefom Ondrejkom (písali sme o ňom v predchádzajúcom vydaní), v rámci ktorého vystúpili žiaci ZUŠ Malacky. V jeho závere sa predstavitelia zúčastnených miest zapísali do pamätnej knihy. Za mesto Albertirša primátor mesta László Fazekas, za Sarvaš zástupca primátora Mihály Kiszely, za Gänserndorf člen mestskej rady Franz Csucker, za veselí nad Moravou zástupca starostu mesta Josef Planý, za Žnin primátor Jaroslaw Jaworski ,za talianske Gaggiano primátor Franco Miracoli a za domáce Malacky Jozef Ondrejka. Okrem nich a delegácií miest sa podujatia zúčastnili aj kultúrny atašé Veľvyslanectva Maďarskej republiky Ádám Szesztay a konzul Veľvyslanectva Poľskej republiky Wojciech Bilinski.
Výborná priateľská atmosféra panovala aj v nočných hodinách, keď mládežníci upevňovali svoje priateľstvá na diskotéke v Kamennom mlyne. No nielen tam. Spontánnosť reakcií počas jednotlivých vystúpení, priateľské objímania či rozhovory občas doplnené znakovou rečou všetkým dokázali, že sa mladí ľudia dokážu medzi sebou dohovoriť aj bez slov. A to hlavne vďaka kultúrnosti svojich národov. Aj preto kultúra nepotrebuje tlmočníka. Hovorí zrozumiteľnou rečou, ktorú každý pochopí. Možno stojí za zmienku jedno prirovnanie, ktoré odznelo z úst jedného zo zahraničných účastníkov: „Kultúra bez tlmočníka je ako víno. Čím staršia, tým lepšia!“ Aj preto sa už všetci tešia na jej piate pokračovanie.
Gabo Kopúnek