Aj toto sa dočítate:
Ktorí deviati hokejisti boli súčasťou najúspešnejšieho ročníka?
Kam to jednotliví hráči dotiahli?
Kto bol najväčší rival Skalice?
Kto mančaft trénoval?
Kto sa presadil do NHL a na majstrovstvá sveta?
Stretáva sa táto výnimočná partia dodnes?
Plus v rozhovore kouč František Kazinota.
Keby sa laik spýtal metodika Slovenského zväzu ľadového hokeja, aký počet budúcich profesionálov je kritériom úspešnosti jednej hokejovej triedy, odpovedal by asi nasledovne. „Ak z jedného ročníka vzídu traja-štyria vrcholoví športovci, je to úspech. Keď sú šiesti alebo siedmi, je to niečo mimoriadne. Deviati? S tým na mňa nechoďte, to je takmer nemožné.“ Jednej generácii sa toto výnimočné číslo podarilo dosiahnuť. Zo skalickej partie narodenej od 1.septembra 1981 do 31.augusta 1982 vzišlo deväť hráčov, ktorí sa dlhodobo živili hokejom.
Tomáš Malec, Michal Novák, Lukáš Komárek, Michal Ružička, René Jarolín, Peter Kocák, Jaroslav Prošvič a Jozef Balej. Tí všetci od piatej triedy spoločne dreli ľavice na základnej školy so športovým zameraním na Mallého ulici. Iba budúci reprezentačný brankár Peter Hamerlík sa k mužstvu pripojil v siedmej triede. Tento úžasný príbeh sa udial pri úspešnom skalickom mládežníckom trénerovi Františkovi Kazinotovi.
Vplyv kouča Kazinotu
„Je jasné, že ak sa stane niečo takéto, kouč na tom má zásluhu. František Kazinota vniesol do tímu disciplínu, charakter a pokoru. Teda atribúty, ktoré športovec potrebuje nato, aby sa mohol posúvať vyššie,“ hovorí bývalý útočník Michal Ružička. Gólman Peter Hamerlík pokračuje: „Kouč má na tomto skvelom čísle veľký podiel. Mať deväť hokejistov v profesionálnom hokeji je mimoriadny úspech. Treba zdôrazniť aj to, že on vychoval nielen náš ročník, ale aj tie pred nami a tiež tie, čo prišli po nás. Mne veľmi pomohol po hokejovej i ľudskej stránke. Trénoval nás, ale aj vychovával. Aj touto cestou mu ďakujem.“
Kto v žiackych kategóriách najviac vynikal? „Prvé dve pätorky boli približne na jednej výkonnostnej úrovni. Jedine Lukáš Komárek v jednej chvíli poriadne vyrástol a logicky mal v niektorých činnostiach prevahu,“ prezrádza Hamerlík, hráč draftovaný Pittsburghom i Bostonom. „Už si presne nepamätám, koľko nás bolo na prijímačkách do hokejovej triedy, ale viem, že tréneri vybrali 28 najlepších. Čo je zaujímavé, aj napriek tomuto vysokému počtu sme stretnutia hrávali na tri pätorky, a keď išlo do tuhého, kouč stiahol hru na dve lajny. Vtedy sa nebral taký ohľad ako dnes, že musí hrať každý,“ vysvetľuje Ružička, vtedy center prvého útoku.
Dorastenecké a juniorské časy
V lete 1996 Jozef Balej prestúpil do Trenčína a ostatní ôsmi nádejní hokejisti sa presunuli do dorastu "kráľov". „V sezóne 1997/98 sme v extralige skončili druhí za Trenčínom. V súťaži hralo minimálne šesť kvalitných mančaftov. Okrem toho sme na každom reprezentačnom zraze do 16,17,18 a 20 rokov mali minimálne piatich-šiestich hráčov. To je predpoklad, že celý ročník bude úspešný aj vo veľkom hokeji," myslí si Hamerlík. Ako 18-roční odišli do kanadskej juniorky Hamerlík s Malecom. Zvyšná šestica hráčov - Novák, Komárek, Ružička, Jarolín, Kocák a Prošvic - zostala v materskom klube až do chvíle, kedy začali klopať na brány mužského hokeja.
Dvaja v NHL, jeden na MS.
V extralige dospelých sa začal prvý presadzovať vtedy sedemnásťročný Michal Ružička. „Zlepšoval sa postupne a mal trochu smolu, že sa narodil v novembri. V juniorských výberoch preto nastupoval so staršími chlapcami. Bol na veľmi dobrej ceste dostať sa aj do národného tímu. Michal bol tvorivý typ, ktorý vedel prihrať aj vystreliť. Je veľká smola, že kariéru musel pre vážne zranenie predčasne ukončiť. To na človeku zanechá stopu. Ale zdravie je prvoradé a nič nestojí zato, aby človek riskoval." Do najlepšej ligy sveta nakukla dvojica Jozef Balej a Tomáš Malec. "Boli na rozhraní NHL a rezervnej AHL. Tam už je to aj o šťastí. Jozef si to celé odpracoval. Tomáš nebol nikdy hviezda, išlo skôr nenápadne, ale už ako 20-ročný hral v NHL. To možno bolo trochu prekvapujúce. A že ja jediný som sa dostal na MS? Aj spomínaní dvaja hráči chodili na reprezentačné zrazy, ale tam už je to o tom, koho kouč presne potrebuje. Ja som veľmi rád, že som sa na vrcholné podujatie dostal. Bol to veľký zážitok, nesmierne si to vážim a doprial by som to každému," poskytuje svoj pohľad Hamerlík, ktorý vyhral zlato s Třincom v českej extralige a striebro so Slovenskom na MS 2012. A ešte jeden výkon stojí za zmienku. René Jarolín bol v ročníku 2003/2004 druhým najlepší strelcom extraligy s 28 gólmi a v sezóne 2005/2006 tretím najlepším kanonierom s 26 presnými zásahmi.
Dodnes kamaráti?
Stretáva sa celá táto výnimočná trieda aj dnes? "Mne predovšetkým zostali na toto obdobie krásne spomienky. S niekoľkými chlapmi sa stretávam aj v súčasnosti. Tomáš Malec, je jeden z mojich najlepších kamarátov, rovnako tak Peter Hamerlík," prezrádza Ružička. "V Třinci som hral s Tomášom Malecom a Jozefom Balejom, vtedy má človek na spoločné stretnutia viac času. Dnes už každý žije niekde inde a máme svoje rodiny. Ako trieda spoločné stretnutia nemáme, pretože ho nemá kto zorganizovať, veď sme hokejisti," smeje sa Hamerlík, ktorý v súčasnosti nastupuje za Bratislavu Capitals v bet-at-home ICE Hockey League. Pri otázke, kto sa učil najlepšie a kto štúdium flákal odpovedajú obidvaja respondenti diplomaticky. "Niekto sa učil dobre, iní sa vzdelávali menej a niektorí sa do učebníc nepozerali vôbec."
