V historickom bodovaní senického hokeja je Ľubomír Vaškovič (34) druhý za Martinom Krumpálom. Ľavému krídlu chýba na staršieho kolegu len sedem bodov, no odohraných má o vyše sto duelov menej. Ku koncu aktívnej činnosti má obratný útočník dve želania. Vrátiť sa najprv do Skalice a následne ukončiť kariéru v Senici. Obáva sa však, že sa mu to nepodarí.
Aj toto sa dočítate:
Prečo prestúpil v siedmej triede zo Senice do Skalice?
Ako prežíval dve víťazstvá v kanadskom bodovaní prvej hokejovej ligy?
Kedy bola najlepšia éra senického hokeja?
Prečo nespomína rád na extraligovú sezónu v Skalici?
Koľko zarábal počas celej svojej kariéry?
Prečo nehral v extralige viac ako dve sezóny?
Prečo je senický hokej nad priepasťou?
Ako prežíval predaj prvoligovej licencie zo Senice do Skalice?
Vaše časy v príprave a v žiakoch?
Ľudia sú väčšinou najšťastnejší doma a u mňa to platí dvojnásobne. Som hrdý Seničan, navždy ním budem, a preto to bolo krásne obdobie. V siedmej triede som výkonnostných dôvodov prestúpil do Skalice, ktorá v derby dueloch vyhrávala rozdielom triedy. Ako 15-ročný som odišiel do Komety Brno.
Do metropoly Moravy ste taktiež prestúpili z kvalitatívnych dôvodov?
Dorast Skalice vypadol do prvej ligy a Kometa Brno nastupovala v českej extralige. Na strednú škole som najprv chodil do Brna. Od druhého ročníka som študoval diaľkovo (individuálny plán) na učňovke s maturitou v Senici.
Po pôsobení v Brne ste podpísali dvojročnú zmluvu s extraligovým Znojmom. Ale za 24 mesiacov ste pôsobili v štyroch rôznych kluboch a šiestich tímoch. Prečo toľko zmien?
Kontrakt som mal so Znojmom. Bol som však mladý a nehrával pravidelne. V Čechách je úplne bežné, že ak hráč nedostáva priestor na ľade, tak mu vybavia striedavý štart. Zápasovú prax som si udržiaval v Prostějove, Jihlave a Olomouci.
V roku 2007 ste sa vrátili do materského klubu a sezóna vám vyšla náramne. Vyhrali ste kanadské bodovanie prvej ligy s dvojbodovým náskokom pred Baranokom z Bardejova. Sledovali ste priebežne tabuľku produktivity a kontrolovali ste si svoje postavenie?
Veľmi dobre si na to spomínam. Doma a ani v mobile som nemal internet, preto som poradie nasledoval. Tri kolá pred koncom základnej časti spoluhráči prvýkrát vyhľadali poradie najlepších. Vôbec som netušil, že som tak vysoko. Od tej chvíle som sledoval štatistiky každý deň a nakoniec individuálnu trofej vyhral.
Mužský hokej v Senici vznikol v roku 1989 a zjednodušene povedané má tri výkonnostné fázy. V deväťdesiatych rokoch hral mančaft o stred tabuľky. Od roka 2004 do 2010 to bol skôr na spodok pelotónu. A asi najlepšie obdobie prišlo v rokoch 2011 až 2013. Vtedy organizácia jedenkrát vyhrala základnú časť, raz bola v semifinále a dvakrát vo štvrťfinále súťaže. Na najdôležitejšie duely prišlo od 1500 do 1000 fanúšikov.
Neviem, či to bol úplný vrchol. Ako dieťa som chodil na hokej a pri derby zápasoch so Skalicou bola trojtisícová aréna vypredaná. Takéto návštevy sa už nikdy nezopakovali. Pripúšťam, že v novodobej histórii to mohol byť strop. Je veľká škoda, že dnes už ľudia v Senici nežijú športom a nechodia povzbudzovať v takom hojnom počte. Nesmierne ma to mrzí, no nezápasí s tým len Záhorie, ale aj iné mestá.
