SKALICA. V súčasnosti najväčšou hviezdou skalického hokeja je MARIÁN STUDENIČ (21). Pravé krídlo draftované New Jersey Devils má za sebou dve sezóny v profesionálnej American Hockey League.
Účastníka domáceho svetového šampionátu 2019 mrzí, že jeho rodný klub nehrá najvyššiu súťaž. V takom prípade by blížiaci sa ročník určite začal v HANT aréne.
V mládežníckych tímoch Skalice ste vynikali od samého začiatku. Ako šiestak ste strelili v 27 dueloch 63 gólov. Do ktorého obdobia ste hokej brali ako zábavu, a odkedy ste si začali uvedomovať, že by ste sa týmto dynamickým športom mohli v budúcnosti živiť?
- V doraste som si prvýkrát pomyslel, že hokej by sa mohol stať mojím zamestnaním. Odvtedy som sa začal ešte viac snažiť. Najväčší pokrok som spravil, keď som bol druhý rok v doraste. Vtedy sa lámal chlieb a môjmu športu som dával úplne všetko.
V slovenskej extralige ste debutovali 24. februára 2015 na ľade Popradu. Mali ste šestnásť rokov ,tri mesiace a dvadsaťsedem dní. Ako zostáva vo vašej pamäti zapísaný tento zápas, v ktorom Skalica odchádzala domov s debaklom 6:1?
- Spomínam si na to presne. Zavolali mi, že na druhý deň sa mám hlásiť na tréningu áčka a následne vycestujem s mančaftom do Popradu. Nemohol som tomu uveriť. Nastúpil som prvýkrát za mužov a bolo to niečo nezabudnuteľné. Duel som si užil, hoci sme dostali peknú nádielku. Bol to odrazový mostík pre ďalší ročník, ktorý som celý odohral v áčku.
K úplnej spokojnosti mu chýba len účasť na svetovom šampionáte Čítajte Pri debute medzi seniormi ste podľa štatistík mali 62 kilogramov. Nemali ste obavy, že vás môžu výrazne starší a ťažší protihráči pri mantineloch poriadne „osoliť“?
- Podľa mňa som vážil viac. Vždy som bol štíhly, no v súbojoch som sa nikdy nebál, pretože som odmalička nastupoval so staršími chlapcami. Teraz mám 82 kilogramov, ktoré som získal postupne. Nie je pravda, že by som osem kilogramov získal v priebehu krátkej doby, tak ako je to niekde nesprávne uvádzané.
Medzi chlapmi v rodnej Skalici ste sa na vašu smolu začali presadzovať v čase, keď tamojší vrcholový hokej upadal. V sezóne 2015/2016 ste boli pevnou súčasťou útoku „kráľov“, ale organizácia tesne pred koncom základnej časti finančne skolabovala.
- Pre každého fanúšika to bolo niečo nepredstaviteľné. Skalica bola hokejová bašta, kde sa vždy hral dobrý hokej a za čias Žigmunda Pálffyho (roky 2007 až 2013) ten úplne najlepší. Zrazu to bolo celé minulosťou a organizácia ležala na samom dne. Škrelo ma to o to viac, že v mojej premiérovej sezóna ma hokej veľmi bavil. Uvedomujem si však, že som mal veľké šťastie, lebo som stihol odohrať takmer celý ročník. Bol to impulz do budúcna a angažmán mi dopomohol k tomu, aby som stúpal vyššie a vyššie.
Marián Studenič (zdroj: TASR)Pred play-off ste museli rýchlo zareagovať. Prestúpili ste do Trenčína a okrem zápasov za Duklu ste zvládli aj zopár stretnutí za výber reprezentácie do osemnásť a dvadsať rokov. V apríli vás nominovali do národného tímu na svetový šampionáte dorastencov. Za osem mesiacov ste hrali v siedmich rôznych mužstvách.
