SKALICA. Po Žigmundovi Pálffym je MARTIN HUJSA (40) ďalším významným odchovancom skalického hokeja. Po začiatkoch v materskom klube zažil vychýrený strelec najlepšiu časť kariéry v Slovane Bratislava (za osem rokov tri tituly). Pred sezónou 2017/18 sa ľavé krídlo vrátilo domov a po ročnej pauze zavinenej vážnym zranením kolena vykorčuľuje v pondelok 10. augusta spolu s celým mužstvom na ľad HANT arény.
Posledný súťažný zápas ste odohrali 5. februára 2019 na ľade Topoľčian vo štvrťfinále play-off prvej ligy. O niekoľko mesiacov neskôr ste si pri tréningu roztrhli predný krížny väz. Ste už úplne v poriadku?
- Áno, od mája som fit a celú letnú prípravu som absolvoval bez akýchkoľvek komplikácií. Som v plnom záprahu a dokonca som už bol aj na ľade. Záver uplynulého ročníka som stihnúť nemohol a robiť niečo nasilu nemalo význam.
Keby ste sa nešťastne nezranili, predošlú sezónu by ste odohrali vo francúzskom druholigovom Caen Drakkars. Dokonca aj v blížiacom sa ročníku ste mali pôsobiť na severozápade Francúzska. Prečo sa prestup aj na druhýkrát neuskutočnil?
- Záujem ich manažmentu pretrváva dodnes. Problémom je, že tamojší zväz nevie, kedy začne liga. Taktiež mi nevyhovovalo, že požadovali, aby som absolvoval dvojtýždennú skúšku. Nevylučujem však, že v priebehu sezóny odídem, avšak už bez akéhokoľvek skúšania. V súčasnosti patrím Skalici a sústredím sa na začiatok sezóny.
Mužstvá sú na vyššiu súťaž pripravené Čítajte V sobotu 15. augusta predstaví vedenie „kráľov“ nového generálneho partnera. Bude klub pomocou finančnej injekcie bojovať o postup do extraligy alebo sa bude snažiť o stabilizáciu pomerov?
- Podľa mňa pôjde o konsolidáciu a nie o postup do najvyššej súťaže. Môjmu tvrdeniu nahráva fakt, že príležitosť dostane viac mladých hráčov, ktorých doplní zopár ostrieľaných borcov. Verím, že niekto z mládencov sa výraznejšie presadí. My starší sme nato, aby sme im pomohli k správnemu vývoju.
Keď ste v osemnástich rokoch vhupli do najvyššej slovenskej súťaže, mali ste krehkých 63 kilogramov, dlho sa vám nedarilo pribrať a pre tento fakt ste sa stali terčom posmechu u ľudí z brandže. Škrelo vás to alebo ste sa nad týmito žartmi pousmiali?
- Nerobil som si z toho ťažkú hlavu a bral som to s humorom. S pribúdajúcim vekom som stále ťažší a poviem vám rovno, že nemám málo kilogramov.
Na špecializovanej stránke eliteprospects.com píšu 75. Ukazuje ručička na váhe viac?
- Samozjeme (smiech). Mám 85 kilogramov. Moja hmotnosť je na spomínanom portáli nezmenená už dlhšie obdobie a tento údaj už dávno neplatí.
V ročníku 2002/2003 ste sa stali v drese Skalice druhým najlepším strelcom extraligy. V tej chvíli bolo jasné, že regionálny klub ste definitívne prerástli. Boli v hre aj iné možnosti ako prestup do Slovana Bratislava?
- Nie. V tej chvíli o mňa prejavili záujem len belasí. Ponuky zo zahraničia som registroval až neskôr, keď som už bol pevnou súčasťou kádra Slovana. V hlavnom meste som vždy zostal, lebo veci fungovali, výplaty nemeškali a ja som nemal dôvod odchádzať.
FC Malacky na čele s novým prezidentom Čítajte Za osem rokov v Slovane ste trikrát opanovali súťaž. Pri vašom neskoršom pôsobení v Kazachstane ste takisto triumfovali trikrát. Sú tieto úspechy v jednej priamke alebo tie na Slovensku radíte vyššie, lebo k nim viedla ťažšia cesta?
- Povedali ste to dobre. V Kazachstane síce nastupovali kvalitné tímy, no Ertis Pavlodar mal taký silný káder, že úspechom bol jedine titul. Veď v zostave bolo jedenásť Čechoslovákov. Získať titul na Slovensku bolo každým rokom ťažšie a ťažšie. Krajšie tituly som slávil v mojej domovine.
Vo februári 2016 skrachoval skalický hokej. Ako ste vnímali túto smutnú udalosť?
- Mrzelo ma to, pretože veci dávnejšie fungovali. Bolo však len otázkou času, kedy to celé spadne a začnú chýbať peniaze. Teší ma, že hokej v meste nezanikol a pokračuje ďalej, hoci v slabšom prevedení. Verím, že klub sa čoskoro postaví na nohy a začne bojovať o extraligu.
O mesiace budete mať štyridsaťjeden rokov. Nedávno ste vyhlásili, že hokej vás stále baví, a preto nevidíte dôvod na koniec kariéry. To je však len jedna strana mince. Druhou je, že musíte stíhať o generáciu mladším spoluhráčom. Darí sa vám to?
- Subjektívne sa cítim dobre, ale je jasné, že v rýchlostných veciach mladíkom nemôžem konkurovať. V príprave už nebehám toľko ako v mladosti, no funkčnú pripravenosť organizmu získavam pomocou iných metód. Jedna vec je byť konkurencieschopný na suchu a druhá na ľade, kde je to dôležitejšie. A to sa mi zatiaľ darí. Už niekoľko rokov sa pripravujem pri kondičnom trénerovi Michalovi Holazovi. V skupine s Mariánom Studeničom či Sebastiánom Šmídom. Beháme hlavne kratšie vzdialenosti – štyristo, tristo metrov a menej.
Nedávno ste mali dlhšiu pauzu od hokeja. Rozmýšľali ste nad tým, čo budete robiť po konci aktívnej činnosti?
- Definitívny koniec som si nepripustil. Keď sa ma ľudia z môjho okolia pýtali, čo ďalej, odvetil som, že len čo sa dám dohromady, budem pokračovať, lebo ma hokej neustále baví. Iste, takýmto myšlienkam som sa neubránil a zaujalo ma trénovanie detí. Teraz som však späť, a budem sa snažiť klubu odovzdať to najlepšie. Keď nastane čas na odchod zo scény, potom budem rozmýšľať, čo ďalej. Teraz sa tým nechcem zaoberať. V pláne mám ešte nejaký ten rok potiahnuť.
Bratská rivalita ich posúva vpred Čítajte Ale bilancovať pomaly môžete. Povesť strelca z juniorských kategórií sa vám v profesionálnom hokeji podarilo do bodky naplniť. Cez dvadsať-gólovú hranicu ste sa dostali trinásťkrát. Chýba vám len účasť na majstrovstvách sveta či titul kráľa strelcov v extralige.
- Veľmi ma mrzí, že som sa aspoň raz som sa nedostal na svetový šampionát. Niekoľkokrát sa mi stalo, že z nominácie ma vyradili medzi poslednými. Keď sa ale na všetko pozriem spätne, je jasné, že vtedy bola oveľa väčšia konkurencia, ako je dnes. Prebojovať sa na MS je v súčasnosti ľahšie, ako bolo pred desiatimi-pätnástimi rokmi. To je môj názor.
V tom období bolo dvadsaťpäť slovenských hokejistov v NHL, a keď došli zo zámoria, bolo prakticky nemožné dostať sa medzi vyvolených. Čo sa týka ceny pre najlepšieho strelca, bolo by nádherné, keby som aspoň raz vyhral, ale aj druhé miesto za Arnem Krotákom v takom veku (23 rokov) je slušný výkon. Inak som v hokeji dosiahol všetko, po čom som túžil.
