SENICA. Pozvánku do A-mužstva dostali túto sezónu aj dvojičky, bratia Buchelovci. Sedemnásťroční Jakub a Filip sú odchovancami senického klubu a v akadémii si prešli všetkými mládežníckymi kategóriami. S oboma bratmi sme sa rozprávali o ich prvých minútach vo Fortuna lige, ako aj o ich zoznamovaní sa s mužským futbalom.
Súrodenci sa začali venovať futbalu od svojich piatich rokov, kedy ich k tomuto športu priviedli rodičia. Ako dodáva Jakub, na prvé tréningy sa vždy tešili a často čakali oblečení a nachystaní s loptou v ruke už aj hodinu pred začiatkom.
Filip rovnako zaspomínal na spoločné začiatky, kedy s bratom nastúpili k trénerovi Baumgartnerovi do vtedy rodiaceho sa tímu PB Kinder. Jakub aj Filip sú pre klub FK Senica určite nevídaným unikátom.

Jakub Buchel

Pre Jakuba má futbal v jeho živote veľmi dôležité miesto. „V rebríčku hodnôt po zdraví a rodine nasleduje futbal. Som s ním spätý už od mala a bez tohto športu si už život ani neviem predstaviť,“ popísal mladý futbalista.
Pri otázke, kto pre neho predstavuje vzor, nemusel chodiť ďaleko, pretože už len v kabíne medzi spoluhráčmi má niekoľko mien. „Či už je to o pár rokov starší Marko Totka, alebo skúsený Juraj Piroska, ku ktorému som vzhliadal už ako malý chlapec. Rád sa od každého hráča niečo naučím a dám si poradiť.“
Na jeho futbalovej ceste ho však ovplyvnili nielen hráči, ale aj tréneri.
„Každý jeden nejakým spôsobom zasiahol do môjho futbalového života, ovplyvnil ma a podieľal sa na tom, kde teraz som. Z hráčov a rodiny je to určite môj brat Filip, s ktorým sa navzájom ťaháme,“ pokračoval Jakub. Zároveň však dodáva, že medzi bratmi je už odmalička aj súťaživosť.
„Práve to je to, čo nás posúva vpred. Futbalom žijeme, takže sa o ňom rozprávame každý deň.“
Za príležitosť zbierať skúsenosti v A-mužstve je vďačný. „Chcem zbierať cenné skúsenosti. Pociťujem rozdiel medzi mládežníckym a mužským futbalom, pretože je určite fyzickejší, rýchlejší, ako aj viac taktickejší,“ pokračoval stredný záložník. Zároveň je pre neho táto príležitosť aj motiváciou viacej na sebe pracovať. „Núti ma to k väčšej zodpovednosti. Viem, že ak sa nebudem snažiť, nebudem disciplinovaný a nebudem robiť veci na maximum, tak potom nemám možnosť presadiť sa.“

Za A-mužstvo nastúpil Jakub po prvýkrát v tréningovom zápase na Tehelnom poli proti Slovanu Bratislava a pochopiteľne jeho nástup sprevádzala aj nervozita. „Bola to pre mňa česť zahrať si na národnom štadióne. Hral som na poste krajného obrancu a priznám sa, že tento zápas mi moc nevyšiel. Myslím si, že v ďalšom tréningovom stretnutí proti Podbrezovej to už bolo z mojej strany omnoho lepšie. Mal som možnosť skórovať,“ popísal svoje pocity z debutu mladý hráč. Po reštarte Fortuna ligy sa Jakub Buchel predstavil aj v treťom kole nadstavbovej časti proti Trenčínu, kedy v 78. minúte vystriedal Meliša.
„Som stredný záložník, ale už som si vyskúšal aj iné posty. V nižších ročníkoch som hrával aj na hrote či na krajnom útočníkovi. Najlepšie sa však cítim v strede zálohy,“ pokračoval Jakub. Za svoj doposiaľ najväčší úspech okrem pozvánky do A-mužstva považuje aj účasť v reprezentácii Slovenska U18 na dvojzápase s Čiernou Horou. A-mužstvo Senice momentálne disponuje viacerými mladými hráčmi, ktorých dopĺňajú skúsenejší futbalisti.
„V kabíne aj na ihrisku si ro-zumieme. Sme veľmi mladý, silný a cieľavedomý kolektív, ktorý postupne zbiera skúsenosti. Pevne verím, že každým tréningom a odohraným zápasom sa budeme posúvať vpred a budeme hrdo reprezentovať farby nášho klubu,“ opísal kolektív v senickej kabíne. Cieľom Jakuba je pochopiteľne získavať čo najviac skúseností v A-mužstve a vybojovať si stabilné miesto.
A čo robí Jakub Buchel, keď práve nehrá futbal? „Mám len 17 rokov a chodím na gymnázium v Senici, takže sa venujem štúdiu. Okrem toho pomáham s domácimi prácami, chodím do posilňovne, pozerám filmy alebo hrám hry.“
Filip Buchel

Rovnako ako u Jakuba aj vo Filipovom živote má futbal dôležité miesto. „Je to moja vášeň, futbal milujem odmalička a neviem si bez neho predstaviť život. Na jar som dostal prvú príležitosť byť súčasťou A-mužstva a pripísal som si na konto prvý ligový štart,“ popísal druhý z bratov.
Práve to ho motivuje pracovať na sebe oveľa viac. „Na tréningoch sa usilujem vydať zo seba všetko. Spoločne s branom sa snažíme aj individuálne zlepšovať, najmä v posilňovni. Možnosť byť pri mužoch je neopísateľný pocit a príležitosť hrávať ma posúva vpred,“ popísal svoje pocity Filip.
Zároveň však v mužskom futbale pociťuje rozdiel.
„Ten prechod je neskutočne náročný. Všetko je rýchlejšie, fyzickejšie a nemám moc času na premýšľanie. Snažím sa však zvyknúť si na to a pracovať na sebe.“
Obaja bratia mali v rodine vždy plnú podporu. „Či už to boli rodičia, starí rodičia, všetci nás chodili podporovať. Z trénerov ma ovplyvnil každý jeden. Ďakujem hlavne trénerovi Bílemu, Vilčinskému, Kiačikovi, Pagáčovi či Červenákovi. Veľká vďaka patrí už bývalému trénerovi A-mužstva Bírešovi, ako aj terajšiemu trénerovi Durkáčovi. Som rád, že ma vytiahli do A-mužstva a dostávam od nich príležitosti spoznávať sa s mužským futbalom. Dúfam, že ich dôveru nesklamem,“ pokračoval mladý futbalista.

Ako Jakub, tak aj Filip potvrdil, že medzi bratmi často panuje rivalita. „Vždy sme boli súťaživí, a nielen vo futbale, ale aj v škole, či pri rôznych iných aktivitách. Aj keď medzi nami panuje bratská rivalita, vzájomne sa vlastne ťaháme. Zároveň ako spomenul už aj brat, často sa spolu rozprávame o zápasoch, tréningoch či hráčoch,“ vysvetlil Filip.
Vzor pre neho predstavujú všetci hráči v kabíne. „Od mladého Marka Totku, cez Edmunda, Josha, po skúseného Pirosku. Či už na tréningu, alebo pred zápasom sa mi snažia poradiť čo robiť, ako sa dostať do zápasu, vysvetlia mi, čo som spravil zle, no zároveň mi poradia, ako danú situáciu vyriešiť lepšie. Je to super mať ich po boku a učiť sa.“ Zároveň Filip dodáva, že v senickej šatni panuje pozitívna energia a spoločne tvoria dobrý kolektív.
Filip mal možnosť debutovať vo Fortuna lige skôr ako jeho brat. Na prvý zápas naskočil v základnej časti počas jari v stretnutí na ihrisku FK Pohronie.
„Prvé, na čo si spomeniem pri debutovom zápase, je blato a hrozný terén (smiech). Myslím si, že tento zápas bol náročný aj pre skúsených hráčov. Som ale vďačný za takúto príležitosť odohrať cely zápas v základnej zostave. Bez ohľadu na terén to bola obrovská skúsenosť. Na zápas som nastupoval s pokorou, trochou strachu, ale hlavne s odhodlaním podať ten najlepší výkon a nesklamať dôveru trénera. Takéto príležitosti neprichádzajú každý deň, a preto viem, že nemôžem zaspať a musím na sebe neustále pracovať, zlepšovať techniku, kondičku, naberať silu, zbierať skúsenosti a dúfam, že poctivým prístupom k tréningom bude takýchto príležitostí viac a viac,“ priblížil svoje pocity z debutu Filip. Zároveň svoj debut proti Pohroniu, ako aj zaradenie do tréningového cyklu v A-mužstve považuje za svoj dosiaľ najväčší úspech.

Čo sa týka cieľov do budúcna, v tých má Filip jasno. „Najskôr by som sa chcel presadiť v našej Fortuna lige, stať sa stabilným hráčom základnej zostavy podobne ako Marko Totka a chcel by som podávať dobré výkony. Postupom času by som však chcel skúsiť hrať aj v zahraničí, v nejakých prestížnych európskych súťažiach. Teraz je však prioritou FK Senica, milujem tento klub, som tu odmalička a dúfam, že sa v budúcich ročníkoch dostaneme do skupiny o titul. Nič však nepríde samo, viem, že mám neustále na čom pracovať,“ prezradil svoje ciele Filip Buchel.
Asi len málokto vie, že Filip sa venoval aj výtvarnej a má za sebou 11 rokov na základnej umeleckej škole, z ktorej však odišiel pre nedostatok času. „Po tréningoch chodím do posilňovne a pomáham rodičom pri stavbe domu. Niekedy si ideme s bratom zakopať, či už len tak, alebo si skúšame rôzne zápasové situácie. Stále som však ešte študentom na osemročnom gymnáziu a popri tom všetkom sa snažím dosahovať aj dobre výsledky v škole,“ uzavrel Filip.