SENICA. Lukáš Kučera je odchovancom senického klubu, ktorý sa v predošlej sezóne prebojoval do A-mužstva, zažil debut vo Fortuna lige a získal prvú profesionálnu zmluvu.
Vo futbalovom raste ho však na istý čas zabrzdilo vážne zranenie, pre ktoré si v aktuálnom súťažnom ročníku ešte nezahral. S dvadsaťročným obrancom sme sa rozprávali o tom, aké má za sebou obdobie, ako sa po zranení dostával späť do formy, ale aj aké má dojmy z osobného stretnutia s fanúšikmi klubu.
Lukáš Kučera (zdroj: FK Senica)Akú máte za sebou sezónu? Najskôr vás poriadne potrápilo zranenie, neskôr prišiel koronavírus a dal nútenú stopku futbalu.
– Túto sezónu ani nemôžem hodnotiť, pretože som ešte neodohral ani minútu. Dostával som sa postupne zo zranenia a z operácie, ktorú som podstúpil v septembri minulého roku. Od januára som začal behávať a individuálne trénovať s kondičným trénerom. Následne prišla prestávka pre pandémiu, počas ktorej sa pre mňa výrazne nič nezmenilo, pretože som stále trénoval individuálne. Teraz sa už plno pripravujem s tímom.
Nepríjemné zranenie ste utrpeli ešte minulý rok na konci marca. Ako prebiehalo celé uzdravovanie? Bol pre vás návrat späť k tréningom náročný?
– Uzdravovanie neprebiehalo podľa mojich predstáv, pretože operáciu natrhnutého predného skríženého väzu som mal absolvovať už v júni, no na predoperačnom vyšetrení nastali komplikácie. Išlo o istý typ baktérie, ktorý som musel liečiť pomocou antibiotík a celý zákrok sa odložil, až kým sa nedám do poriadku. Operácia napokon prebehla až v septembri.
Pred zákrokom som trávil veľa času posilňovaním nôh, pretože často majú tendenciu po operácii ochabnúť. Následne som chodil na rehabilitácie a ako keby som sa učil chodiť. V priebehu januára som začal behávať a v máji som sa vrátil k tréningu s tímom. Po viac ako roku je návrat k futbalu veľmi náročný, tak po fyzickej, ako aj po psychickej stránke.
V Moravskom Svätom Jáne sa snažia hráčom vytvárať čo najlepšie podmienky Čítajte Koronavírus, individuálne tréningy, aké pre vás bolo toto obdobie? Vnímali ste to ako možnosť zapracovať na sebe po zranení?
– Pre mňa sa výrazne nič nezmenilo. Pracoval som na sebe stále individuálne ako aj predtým a snažil som sa veľa trénovať a regenerovať, aj keď je pravda, že možnosti boli obmedzené.
Predpokladám, že doposiaľ ide o vaše najvážnejšie zranenie?
– Áno, je to moje najvážnejšie zranenie. Doteraz som sa stretol vždy len s maličkosťami, ktoré ma zabrzdili na niekoľko dní, prípadne týždňov, ale toto zranenie trvalo veľmi dlho a zanechalo to na mne, ale aj vo mne určitú stopu.
Situácia v senickom klube sa po dlhom období konečne pohla správnym smerom, pociťujete to v klube? Je lepšia atmosféra, či už na tréningoch, alebo aj v kabíne?
– Ako Seničana ma to nesmierne teší. Myslím si, že to pociťujú všetci, aj keď len postupne po maličkých kúskoch, ale pociťujeme to. Predsa len nie je jednoduché prevziať taký dlh, aký zanechal predchádzajúci majiteľ.
Počas pandémie ste reprezentovali Senicu v e-Fortuna liga Challenge. Aká to pre vás bola skúsenosť a komu ste chceli venovať peniaze v prípade výhry?
– Bola to zaujímavá skúsenosť a zároveň zábava. Snažili sme sa podporiť dobrú vec a všetci sme sa pri tom zabavili, čo bolo aj cieľom. Výhru som chcel darovať senickej poliklinike.
Fortuna liga sa napokon reštartuje v skrátenom formáte. Verili ste, že sa bude sezóna dohrávať?
– Osobne som o dohrávaní súťaže pochyboval. Keďže sa však na Slovensku zareagovalo včas a prijali sa bezpečnostné opatrenia, šírenie sa podarilo podchytiť a sezóna sa napokon dohráva, čo ma teší.
Ako tréner chce napredovať Čítajte V A-mužstve pribudlo viacero mladších hráčov, ktorí dostávajú šancu podobne ako vy. Vytvorili ste dobrú partiu v kabíne nielen s mladšími hráčmi, ale aj s novými posilami Senice?
– Osobne som za to veľmi rád, pretože to je väčšina chalanov, s ktorými som hrával a poznám ich už nejakú dobu. Myslím si, že partia v kabíne je dobrá, sme tam väčšina mladých hráčov. Rovnako však aj noví hráči veľmi dobre zapadli do kolektívu.
Nezasiahli ste ani do jedného z troch tréningových zápasov proti Slovanu Bratislava, Podbrezovej a Spartaku Trnava, prečo? Videli ste tieto stretnutia?
– Nezasiahol som ani do jedného, pretože aj po dohode s trénermi sme dospeli k záveru, že ešte nie som pripravený na zápas. Navyše ma posledný týždeň potrápila choroba a užíval som anti-biotiká, takže to ani nebolo možné. Zápasy som videl, a myslím si, že po tak dlhej prestávke sme odohrali dobré stretnutia. Nie je ľahké stretnúť sa po niekoľkomesačnej prestávke a odohrať zápas, akoby sa trénovalo bez prestávky. Individuálny tréning sa nevyrovná príprave s tímom ani hraniu zápasov.
Nedávno ste sa spoločne s Vojtěchom Vorelom a Samsonom Akinyoolom osobne stretli s náhodne vybranými fanúšikmi, ktorí klubu pomohli kúpou virtuálnej vstupenky. Aké to bolo stretnutie?
– Nesmierne si vážime podporu od fanúšikov aj v tejto neľahkej situácii a bolo dobré stretnúť sa s ľuďmi, ktorým na futbale v Senici záleží. Ako sme aj mohli vidieť pri stretnutí, boli to ľudia z každej vekovej kategórie. Chcel by som sa poďakovať každému, kto si zakúpil vstupenku na virtuálny zápas proti Salzburgu a podporil klub.
Aké sú vaše osobné ciele do budúcna?
– Moje ciele sú jasné, a to zotaviť sa po zranení na sto percent a dostať to z hlavy. Veľmi rád by som bol súčasťou Senice aj v budúcnosti.
