SKALICA. Lode Prvej plavebnej spoločnosti, ktorá zabezpečuje turistické plavby po Baťovom kanáli, zostávajú stále zakotvené v prístave v Skalici.
Problémom je štátna hranica medzi Slovenskou a Českou republiku, ktorú by pri plavbe prekročili.
Žiada výnimku
Skalica schválila plán rozvoja sociálnych služieb na najbližšie roky Čítajte Českí vodáci po hladine Baťovho kanálu do Skalice plávať môžu, slovenskému kapitánovi lode to znemožňujú nariadenia krízového štábu.
Pritom v praxi by s návštevníkmi štátnu hranicu síce prekročil, ale cestujúci by na breh nevystúpili, takže by podľa neho neboli žiadnou hygienickou hrozbou.
„Platí zákaz prekročiť hranice a keďže štátna hranica vedie stredom vodného toku, do najbližšieho prístavu Výklopník v Sudoměřiciach sa legálne nedostanem,“ povedal Marián Tongeľ, správca prístavu, ktorý si prenajíma od mesta Skalica.
„Je to smiešne. Všetci tu dýchame rovnaký vzduch, sme od seba vzdialení pár metrov, táto hranica bola vytýčená administratívne a ľudia na Záhorí i južnej Morave sú prepojení všetkými možnými väzbami - rodinnými, priateľskými, pracovnými i voľnočasovými,“ hovorí Tongeľ, ktorý žiada pre svoje podnikanie výnimku. Stanovisko Úradu verejného zdravotníctva SR zatiaľ nedostal.
Celý minuloročný zisk
Jaroslav Pecha sa stal novým náčelníkom Mestskej polície v Senici Čítajte Tongeľ tvrdí, že spoľahlivo dokáže zabezpečiť všetky hygienické opatrenia spojené s uvoľnením opatrení v II. aj III. vlne, ktorá platí aj pre vonkajšie turistické atrakcie.
„Nemáme problém s dezinfekciou, rúškami ani s odstupmi lodí na vode. Sme v otvorenom priestore, na čerstvom vzduchu. Na palube malého člna sa aj tak plaví zväčša iba úzka rodina alebo zaľúbenci. Pri viacmiestnej lodi zabezpečíme sedenie s odstupom, hoci napríklad v autobusoch či vlakoch žiadne odstupy byť nemusia,“ dodáva Tongeľ.
Do prípravy prístavu a lodí investoval počas zimy celý zisk z minuloročnej sezóny. Za prenájom prístavu, ktorý zarába len sezónne, platí nájomné viac ako 3 600 eur ročne.
Baťov kanál vznikol v 30. rokoch 20. storočia na zavlažovanie územia a prepravu uhlia. Na tieto účely sa využíval až do roku 1960. V 90. rokoch sa začal využívať na turistické účely.
