ZÁHORIE. Maratónec Ivan Raffay sa za príliš veľkého športovca nepokladá. K behaniu si našiel cestu krátko pred päťdesiatkou a svoju maratónsku púť odštartoval v roku 2016 na Záhorí. Za tri a pol roka dokázal odbehnúť sto maratónov a spoločne s manželkou sa stali členmi Záhoráckeho Friškého Týmu, aj napriek tomu, že z tohto regiónu nepochádzajú.
S maratóncom sme sa rozprávali o tom, ako sa dostal k behaniu, ktorý z maratónov má najviac v obľube, aké má bežecké ciele, ale aj čím mu učarovalo Záhorie.

S behaním začal Ivan Raffay v roku 2014. „Mal som necelých 48 rokov a dovtedy bola moja najdlhšia odbehnutá vzdialenosť 1,6 km. Ľudia, ktorí ma poznali ešte ako dieťa, neveria tomu, že behávam. Nikdy som nebol braný ako športovec, bol som skôr vzorný žiak. Môj brat hrával futbal, otec ním žil v podstate celý život a ja som bol mimo tejto aktivity. Síce tu už otec nie je, ale určite by sa tešil, keby vedel, že mám odbehnutých 100 maratónov,“ začal rozprávať svoj bežecký príbeh Ivan Raffay.
„Keď som bol v Kostarike (Stredná Amerika), ležal som pod palmou na krásnej dlhej bielej pláži. Vtedy mi napadlo, že by som sa mohol prebehnúť. Odbehol som asi pol kilometra a zistil som, že mi to padlo vhod. Po návrate domov som vyšiel jedno poobedie v Kútoch na pole a začal som pobehávať. Najskôr som odbehol tri kilometre, neskôr päť, desať a postupne čoraz viac. Mal som z toho veľmi dobrý pocit, pretože do tej doby som, čo sa týka športovania, iba cvičil a otužoval. Zistil som, že behanie mi dáva taký dobrý pocit ako otužovanie, možno ešte aj lepší,“ zaspomínal na svoje začiatky zberateľ maratónov.