SENICA. Pracovníkom Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Záhorie sa podarilo po takmer 150 rokoch oficiálne potvrdiť výskyt krivca českého v lokalite. Na svojej internetovej stránke o tom informovala Správa CHKO Záhorie.
Opätovný výskyt rastliny na Záhorí po takmer jeden a pol storočí zaznamenali v roku 2016 českí botanici Lucia Kobrlová a Michal Hroneš z katedry botaniky Univerzity Palackého v Olomouci.
Overovali minulý rok
Ochranári zo Záhoria sa pokúšali tento literárny záznam českých botanikov overiť v roku 2019. V lokalite však výskyt krivca českého nezaznamenali. Za pravdepodobnú príčinu označili zisťovanie výskytu v príliš skorom období na prelome zimy a jari.
Tento rok sa ochranári rozhodli uskutočniť monitoring začiatkom apríla a krivec český sa im podaril nájsť v dvoch lokalitách - na špecifickom mieste v medzihrádzovom priestore rieky Morava a v lokalite Sekule – Mláky. Kým v Sekuliach objavili rastlinu už v odkvitnutom stave a poznačenú pomerne silnými nočnými mrazmi, pri rieke Morava objavili celkovo 35 exemplárov rastliny, z ktorých niektoré boli v dobrom stave.
Zariadenie Chata nad plážou prichýli repatriantov Čítajte Postavili oplotenie
Správa CHKO Záhorie na svojej internetovej stránke zároveň informovala, že jej pracovníci uskutočnili monitoring, ktorého cieľom bolo zistiť, či oplotenie na ochranu ponikleca veľkokvetého a hlaváčika jarného funguje. Agentúra SITA v januári informovala, že ochranári pri Skalici v prírodnej rezervácii Veterník postavili oplotenie, aby zabránili lesnej zveri v ohrýzaní chránených rastlín.
Vybrané územie na začiatku roka ohraničili pletivom a kolmi z agátového dreva. Na oplotenie umiestnili aj vrecká s aplikovaným biorepelentom, ktorý má odpudzovať divú zver. Monitoring ukázal, že vykonané opatrenia splnili svoj účel. Z ohradených exemplárov nenašli na žiadnej rastline znaky ohryzenia zverou. Oplotením tak uchránili 80 percent ponikleca veľkokvetého, ktorý je rastlinou európskeho významu. Zo zvyšných 20 percent rastlín ponikleca, ktoré ostali nechránené mimo oplotenia, bolo lesnou zverou poškodených 42 percent exemplárov. Spoločenská hodnota jednej rastliny ponikleca veľkokvetého bola vyčíslená na 37 eur. Spoločenská hodnota jednej rastliny hlaváčika jarného, ktorý je druhom národného významu, je vyčíslená na 49,79 eur.
Prvá na Slovensku
CHKO Záhorie je prvou vyhlásenou nížinnou chránenou krajinnou oblasťou na Slovensku. Pozostáva z dvoch samostatných častí - severovýchodnej a západnej. Severovýchodná (borová) časť je ovplyvnená veternými procesmi súvisiacimi s prenosom piesku. Záhorská nížina vďaka svojmu umiestneniu križuje horské celky na trase sever - juh, čím tvorí dôležitú migračnú trasu pre sezónne ťahy vtákov.
Súčasný teplotný kontrast medzi studenými medzidunovými zníženinami a vyhriatymi pieskovými nánosmi podmieňuje bohatú druhovú pestrosť rastlín, kde sa striedajú horské druhy s druhmi typickými pre teplé a suché stanovištia. Živočíchy sú zastúpené hlavne druhmi viažúcimi sa na teplé a suché stanovištia, ako sú mravcolevy a dudky. Borovicové porasty s bohatstvom hmyzích predátorov sú potravou pre lelka, škovránika stromového a netopiere.
Prepúšťanie a nižšie mzdy. Firmy zatiaľ vyčkávajú Čítajte Členité územie
Západná (lužná) časť predstavuje krajinu modelovanú činnosťou veľkej rieky s riečnymi terasami a širokou riečnou nivou. Zaplavované nivné lúky so zachovalou bohatou kvetenou nemajú v súčasnosti svojou rozsiahlosťou na Slovensku obdobu. Lúky sú harmonicky rozprestreté v susedstve s lužnými lesmi, ktoré sú drevinovým zložením blízke pôvodným lesom.
Členité hranice lesov s lúkami sú husto pretkané sieťou starých ramien, riečnych jazier a sezónnych mokradí. Tieto tri hlavné prvky krajinnej štruktúry spolu vytvárajú pestré a pravidelnými záplavami aj dynamické prostredie a vhodné životné podmienky pre veľkú škálu rastlinných a živočíšnych druhov. Pôsobivý je koberec plamienka celistvolistého, ktorý dosahuje rozlohu niekoľko štvorcových kilometrov.
Zo živočíchov sú najcharakteristickejšie skupiny viažúce sa na vodu, ako napríklad reliktné kôrovce, mäkkýše, ryby, obojživelníky a množstvo druhov vodného vtáctva. V poslednom období udáva nový charakteristický ráz brehovým lužným lesom bobor vodný, ktorý sa postupne vracia do lokality lužných lesov.
