Mnoho ľudí v dnešnej situácii vyhľadáva psychologickú pomoc, rady odborníkov. Dôvodom je strach z ochorenia, neistota či radikálna zmena v ich doterajšom spôsobe života. Aj preto sme oslovili psychologičku a psychoterapeutičku Elenu Hornyákovú a opýtali sme sa jej na to, ako zvládať psychicky neľahkú situáciu.
Dnešná situácia je pre mnohých ľudí ťažká, majú strach z toho, čo bude. Ako sa môže človek vyrovnať so strachom z neznámeho?
Mnohým ľuďom k vyrovnaniu sa so situáciou prispieva uvedomenie a predpoklady, že terajšia situácia v najbližších mesiacoch skončí, že sa v nej nachádzame ako kolektív a teda s ňou bojujeme spoločnými silami, a že aktuálne odporúčania slúžia k našej ochrane a sú výsledkom spolupráce odborníkov. Pre mnohých je ale tento strach ochromujúci. Vďaka strachu mozog dokáže poslať signál telu ako má zareagovať, aby sa človek ochránil pred nebezpečenstvom. V týchto dňoch ohrozenie máme možnosť vyhodnotiť len na základe informácií, ktoré prichádzajú z médií. V informačnom mediálnom chaose sa ťažko dá vyhodnotiť, ktorá informácia je relevantná, taktiež nie sme po nedávnom politickom dianí schopní úplne dôverovať autoritám, ktoré opatrenia zavádzajú. K neistote prispieva aj to, že zisťovanie nových poznatkov, odborné vyhodnotenie a nariadenia od kompetentných vyžadujú čas a prichádzajú v čiastkach. Má zmysel sledovať informácie z menšieho počtu zdrojov a 1-2x denne. Keďže nevieme ako sa máme zariadiť a pripraviť na ohrozenie, telo a psychika ostávajú v strehu a nasadení, vo vyčerpávajúcej pohotovosti. Takáto neistota môže byť stresujúca a vyvolávajúca úzkosť.
Trnavská župa chystá linku psychologickej pomoci Čítajte V bežnej miere stresu sú ľudia schopní prispôsobiť sa situácii. Pokiaľ stres spôsobí príliš intenzívnu úzkosť alebo trvá príliš dlho, tá začína byť pre telo a psychiku záťažou. Môže priniesť znemožnenie využívať bežné mechanizmy zvládania stresu a taktiež človek reaguje intenzitou a škálou emócií, ktoré u seba bežne nepozoruje, ako napríklad plačlivosť, hnevlivosť, reaguje podráždene. Ďalej, nedokáže sa sústrediť a racionálne uvažovať. Taktiež sa nadmerný stres môže odrážať v telesnom fungovaní napr, nespavosťou, búšením srdca, zrýchleným plytkým dýchaním, pocitom na vracanie a závratmi, bolesťami na hrudníku a migrénou. Najviac si pomôžeme ak už preventívne a priebežne uľavujeme svojmu telu od napätia. Tým udržíme svoje telo a psychiku v kondícii aj pre potenciálne záťažové dni. V tejto prevencii sú najdôležitejšie priebežné primerané ventilovanie emócií a úľava od telesného napätia najmä príjemnými telesnými aktivitami napríklad masáž rúk od partnera, škrabkanie, ale aj počúvanie hudby, prezeranie fotografií atď. Pokiaľ je vnútorné napätie príliš veľké, v psychologickej praxi sa odporúča cvičiť vedené relaxácie, relaxujeme vždy v kľudnom prostredí, eliminujeme všetky rušivé podnety. Najčastejšie techniky sú autogénny tréning a progresívna svalová relaxácia. Obe sú dostupné na internete.
Rýchlou pomocou pre uvoľnenie napätia je zatlačenie prstov do dlaní na 10 sekúnd, uvoľníme a uvoľnený stav s rukách si uvedomujeme po 20 sekúnd, cvik opakujeme. Podobnou verziou je zatlačenie chodidiel do zeme, taktiež zaťatie sánky s rovnakým intervalom napnutia a uvoľnenia ako pri dlaniach.
Technika motýlieho objatia (butterfly hug) spočíva v prekrížení rúk v zápästí, dlane smerujú k telu. Dlane priložíme na ruky pod ramená, v prirodzenej polohe ako by sme sa objímali, pomaličky zdvíhame prsty a striedame ruky, ako jemný pohyb motýlích krídiel, prípadne, môžeme jemne na miesto dopadu prstov poklepnúť.
