SKALICA. Posledný zápas jesennej časti proti bratislavskej juniorke bol zároveň aj premiérou v základnej zostave pre 19-ročného Mária Hollého. Práve v tomto stretnutí zaznamenal svoj prvý ligový gól a pridal aj gólovú asistenciu.
S Máriom Hollým sme sa rozprávali o jesennej časti, zranení, ktoré ho potrápilo v poslednom jesennom zápase, aj o tom, kto zo skalického kádra pre neho predstavuje vzor.
Premiéra poľa predstáv

„Jesennú časť hodnotím len pozitívne. Myslím si, že sme na pozícii, na ktorej sme chceli byť. Čo sa týka mojej individuálnej jesennej časti, prevláda u mňa tiež spokojnosť. Aj keď nemám takú veľkú minutáž za naše A-mužstvo, ale máme dohodu s Rohožníkom, čo je 3. liga, a tam som počas jesene odohral väčšinu zápasov. Verím, že ďalšie minúty a štarty v A-mužstve prídu počas druhej časti sezóny,“ zhodnotil Mário Hollý.
V poslednom zápase proti bratislavskej juniorke si pripísal na konto 57 minút, no ako priznal, jeho premiéru sprevádzala aj nervozita.
„Keď prišla šanca hrať v základnej zostave, dostavila sa aj nervozita. Chalani v šatni mi však veľmi pomáhali a keď sa niečo nepodarilo, povzbudili ma. Zápas proti Slovanu „B“ ma pozitívne prekvapil, aj keď som išiel do zápasu s tým, že som dosť cítil zranenie. Nakoniec všetko dobre dopadlo. Svoju premiéru v základnej zostave som si s gólom a ziskom troch bodov tak aj predstavoval,“ popísal svoje pocity mladý útočník.
Jeho gól padol v 39. minúte a zvýšil vedenie Skalice na 2:0. „Bol som len na správnom mieste. Lopta prepadla na zadnú žrď, šiel som do súboja s brankárom a nejak to tam padlo. Bol to môj druhý gól hlavou v celej mojej kariére.“
Zranenie chodidla

Ako už Mário Hollý naznačil, v zápase ho limitovalo zranenie, z ktorého sa dával do poriadku počas zimnej prestávky. „Zranenie som cítili už dlhšie, ale stále to držalo. V prvom polčase som len dostúpil na ľavú nohu a puklo to. Išlo o zlomeninu, konkrétne metatarzu na chodidle. Hneď na ďalší deň som zranenie začal riešiť. Sadru som mal približne štyri týždne a po zimnej prestávke som naskočil do plného tréningového procesu.“
Pri hodnotení jesennej časti sa tréner Jozef Kostelník vyjadril, že pri mladom útočníkovi vidí progres, čo ho zároveň motivuje do ďalšej práce a zlepšovania sa. „S trénerom Kostelníkom sa mi spolupracuje veľmi dobre. Tréningy sú vo veľkom tempe a vysokej kvalite. Väčšinou trénujeme herné veci, a to, čo trénujeme, sa po nás vyžaduje aj na ihrisku v zápase,“ pokračoval Hollý.
V Skalici je viacero skúsených hráčov, predstavuje niektorý z nich pre Mária Hollého vzor či inšpiráciu? „Kabína v Skalici je výborná a sú tam mladší hráči, kde patrím aj ja a starší chalani, ktorí nás podporujú. Samozrejme, že Lukáš Opiela patrí k najskúsenejším hráčom, ale sú tam aj ďalší výborní hráči a preto nemôžem povedať len jedno meno,“ priznal mladý útočník.
Stabilná súčasť základnej zostavy

Druhá liga je náročná, najmä mužstvá na čele tabuľky predstavujú pre Skalicu najväčšiu konkurenciu. „Súťaž je ťažká a kvalita mužstiev je na vysokej úrovni. Je tam viac tímov, ktoré sú naším konkurentom, ale najväčšími sú Dubnica, Banská Bystrica a Poprad,“ zhodnotil Hollý.
Keďže Skalica má v súťaži tie najvyššie ciele, počas zimnej prestávky sa zamerala na náročnú a kvalitnú prípravu. „Zimná príprava je vždy náročná a aj únavná, ale to k nej patrí.“
A aké boli futbalové začiatky Mária Hollého? „Futbal som začal hrať v šiestich rokoch. K futbalu ma priviedol otec a nemusel ma ani prehovárať. Nič iné som nikdy nehral a od malička sa venujem len futbalu, či už na ihrisku, alebo vonku pred bytovkou s kamarátmi. Do Skalice som sa dostal po skončení základnej školy v Senici, kedy som sa rozhodol, že na strednú školu pôjdem do Skalice, aj preto som tu začal hrať,“ popísal svoje začiatky rodák z Kopčian, ktorého cieľom je prepracovať sa do základnej jedenástky v Skalici. „Dlhodobejším cieľom je zahrať si Ligu majstrov, čo je vari sen každého hráča,“ uzavrel Hollý.