GBELY. Amatérska fotografka a vášnivá cestovateľka Gabriela Szegény (Valentovičová) pred časom porozprávala o svojej cestovateľskej vášni, fotografovaní a jej zážitkoch zo Srí Lanky. Tentokrát sme sa rozprávali o jej vlaňajšej ceste do Juhoafrickej republiky (JAR).
Prečo Afrika?
Keď som bola mladšia, cestovala som na dovolenky hlavne k moru. Tak som sa prvýkrát dostala do Afriky. Krajina je to neobyčajná, rôznorodá, obyvatelia sú veľmi milí a ústretoví – nemám na mysli obchodníkov pri veľkých letoviskách, ale domorodcov, ktorí väčšinou nemajú šancu ťažiť z cestovného ruchu. Už vtedy som vedela, že sa do Afriky chcem ešte vrátiť. Minulý rok sa mi to podarilo.

Keďže sa s mojím vekom menili aj moje záľuby, tak som vyvaľovanie pri mori vymenila za spoznávanie krajiny a prírody. Minulý rok bola mojou voľbou Juhoafrická republiky (JAR). Strávila som fotením prírody nezabudnuteľné dva týždne, počas ktorých som videla veľa zvierat v ich prirodzenom prostredí a navštívila neobyčajné miesto – Blyde River Canyon. Tento jedinečný prírodný úkaz je dlhý 26 km a hlboký 800 metrov. Je to tretí najväčší kaňon na svete.

V čom bola Afrika odlišná od Srí Lanky?
Na rozdiel od Srí Lanky, kde som najviac času trávila v Sinharaji – dažďovom pralese, v JAR som sa viac venovala safari v prirodzenom prostredí mačkovitých šeliem, ale aj iných majestátnych zvierat. Väčšinu času som bola v Krugeri – najznámejšom a najväčšom národnom parku v Afrike. Chcela som počas svojej cesty vyfotiť „veľkú päťku“ – leopard, lev, byvol, nosorožec a slon. To sa mi aj podarilo, ale za najväčší „úlovok“ považujem, že som videla a aj odfotila hrocha v buši na súši, ďaleko od vody.
Som veľmi rada, že okrem tejto veľkej päťky sa mi podarilo vyfotiť aj veľa - veľa iných krásnych zvierat. Na obrázkoch môžete vidieť supa, ktorý si spomedzi tisícich supov uchmatol kus zdochliny, odpočívajúceho leva, byvola či „happy hippo“, čiže šťastného usmievajúceho sa hrocha, nosorožca na prechádzke či impalu, o ktorej zdravie sa starajú vtáky – vyberajú jej kliešte. Na všetky tieto momentky som musela striehnuť niekedy celé dni. Či už Srí Lanka alebo JAR, každé miesto má svoje čaro a je jedinečné.
Aké spomienky si si priniesla na Afriku?
Ani tento raz som nebývala v hoteloch, ale skôr v skromnejších chatkách a stanoch, kde som si pripomenula, aká vzácnosť je mať prístup k teplej vode či mať strechu, napr. nad sprchou. Zážitky nemám len z fotenia, ale aj z našich večerných posedení, či varení – keďže sme si varili väčšinu času sami. Vždy sme si super pokecali a aj veľa ráz sme sa spoločne zasmiali. Boli aj chvíle strachu a adrenalínu, predsa len, keď máte „WC a sprchy“ od stanu niekoľko desiatok metrov a v tme tam chcete ísť, nie je vám všetko jedno. Zvlášť, keď vás od rieky, ktorá bola v tom čase vyschnutá a veľmi aktívne sa tam pohybovali hyeny, slony či nosorožce, delí len chatrný plôtik. Navyše sa v tej oblasti vyskytuje aj Mamba čierna – najväčší jedovatý had Afriky a pravdepodobne aj najrýchlejší had na svete, ktorý dokáže vyvinúť rýchlosť až 20km/hod.

Čo ťa tam najviac zaujalo a čo, naopak, odpudzovalo?
Zaujala ma najmä krajina a ľudia, ako som už spomínala skôr. Ich prívetivosť a ochota pomôcť bola nejedenkrát potrebná a nevyhnutná. Neodpudzovalo ma nič, čo bolo asi preto, lebo som už bola na podobnej fotoexpedícii na Srí Lanke a už som zvyknutá na všelijaké pavúky, chrobáky a ďalší všetok možný hmyz a plazy.
Na svojich cestách sa venuješ najmä foteniu. Na aké fotky sa môžu naši čitatelia tešiť v budúcnosti? Kde povedú tvoje cesty najbližšie?
Áno, fotenie je moja vášeň. Aj z cesty do Afriky som si priniesla veľa nových poznatkov nielen o krajine, ale veľa som sa naučila aj o technike fotenia, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou každého môjho tripu. Chcem sa týmto poďakovať firme Foto Zolo, vďaka ktorej som mala možnosť spraviť krásne zábery ich fototechnikou. Bez ich pomoci by veľa zostalo len v mojej pamäti a nemala by som možnosť vám ukázať, aká krásna Afrika naozaj je.
Už onedlho sa chystám na fotoexpedíciu do Thajska, od ktorej si veľa sľubujem. Opäť plánujem navštíviť miesta, kde bežný turista nechodí. Veľmi rada vám o tom zase porozprávam, podelím sa aj o moje foto úlovky.