KÚTY. Dobrovoľný hasičský zbor Kúty má za sebou úspešný rok, nielen čo sa týka práce, ale aj športu. Koncom leta sa hasiči z Kútov zúčastnili 47. ročníka Majstrovstiev SR v hasičskom športe, kde ukázali, že sú konkurencieschopní profesionálnym hasičom.
Na majstrovstvách, ktorých sa dobrovoľní hasiči zúčastnili po prvýkrát, dosiahli výborné výsledky, a to 1. miesto v požiarnom útoku, 3. miesto v 100m cez prekážky, 8. miesto vo výstupe do štvrtého podlažia cvičnej veže a 5. miesto v štafete 4x100 metrov. V celkovom hodnotení sa ocitli na 3. mieste, bohužiaľ len neoficiálne.
O výborných výsledkoch, ale aj o hasičskom športe ako takom nám porozprávali veliteľ DHZ Kúty Juraj Bílek a predseda DHZ Kúty Jakub Pavelka.
Jedna z mála požiarnych staníc
Juraj Bílek a Jakub Pavelka sú dobrovoľnými hasičmi, ktorí spolu zároveň slúžia na jednej zmene u štátnych hasičov. Práve hasičská stanica v Kútoch je jednou z dvoch na Slovensku, kde spolu koexistujú dobrovoľní a profesionálni hasiči.
Dobrovoľný hasičský zbor v Kútoch má celkovo 76 členov, z čoho je 32 žien a minimálne polovica členov sa venuje hasičskému športu. Okrem toho zbor vychováva aj mládež a je zároveň súčasťou Záhoráckej hasičskej ligy.
Súťažili s profesionálmi

Dobrovoľný hasičský zbor Kúty sa po prvýkrát zúčastnil majstrovstiev Slovenska v Košiciach a Prešove, kde súťažili medzi profesionálmi ako výber Trnavského kraja.
„Minulý rok boli Majstrovstvá sveta v hasičskom športe v Banskej Bystrici a už tam vznikla myšlienka, že by dobrovoľní hasiči mohli prísť bojovať medzi profesionálov na ich majstrovstvá. Tento rok sa táto myšlienka zrealizovala s tým, že by prišlo viacero družstiev dobrovoľných hasičov z celého Slovenska. Boli oslovené viaceré kraje, ale zareagoval na to len DHZ Kúty, čo je škoda,“ popisuje celú myšlienku Juraj Bílek.
Zároveň však dodáva, že ho teší záujem chlapcov, ktorí na úkor svojho voľna a dovolenky v práci mali ochotu prísť zabojovať. „Dúfam, že časom by sa to mohlo posunúť na takú úroveň, kde by na jedných majstrovstvách spolu súťažili dobrovoľní a profesionálni hasiči podľa medzinárodných pravidiel.“
Prvotnou myšlienkou bolo vytvoriť výber kraja, ktorý dokáže konkurovať profesionálnym hasičom, čo DHZ Kúty potvrdili. „Na štafete prišlo menšie zaváhanie, no ak by sme ju vyhrali, zvíťazili by sme aj celkovo. Podarilo sa nám však vyhrať v útoku, ktorý sa považuje za kráľovskú disciplínu hasičského športu,“ zhodnotil výkony veliteľ.
Keďže výprava Kútov na majstrovstvá nemohla byť kompletná, kvôli pracovným a školským povinnostiam dvoch členov, bola doplnená o dvoch pretekárov z DHZ Podbranč Horná Dolina a z DHZ Sládkovičovo.
„Vedeli sme, že sú to chalani, ktorí sa venujú hasičskému športu, dosahujú výborné výsledky a pracujú na sebe, aj preto sme ich oslovili. Súťažili s nami vo všetkých štyroch disciplínach a môžem povedať, že veľmi dobre zapadli do družstva. Behali v domovských dresoch svojho DHZ,“ pokračoval Bílek.
V konečnom hodnotení napokon chýbali

Na vylosovaní a organizačnej porade bolo DHZ Kúty povedané, že budú hodnotení spolu s ostatnými družstvami vo výsledkovej listine majstrovstiev, napokon sa tak však nestalo.
„Niektoré zbory protestovali, že ako dobrovoľní hasiči nemáme dotiahnuté pravidlá, čo je pravda. Práve tu sa snažíme bojovať, aby sa pravidlá dobrovoľného hasičského športu zjednotili v súlade s medzinárodnými pravidlami, aby sa behalo pod rovnakými pravidlami a aby sme boli hodnotení rovnako ako profesionálni hasiči,“ objasnil problematiku Bílek.
Výsledky dobrovoľného zboru na majstrovstvách figurovali vo výsledkovej listine po vežiach aj po štafetách, no potom prišlo k zmene a družstvu bolo povedané, že do celkového hodnotenia nebudú zaradení. „Pýtali sme sa na dôvody, ale nikto nám nevedel povedať prečo a kto to navrhol, no napriek tomu sme sa cez to preniesli a povedal by som, že nás to nabudilo k lepším výkonom,“ doplnil veliteľ.
Zároveň obaja hasiči predostreli peknú myšlienku, prečo by bolo prospešné spojiť Majstrovstvá Slovenska dobrovoľných a profesionálnych hasičov. „Jediná nevýhoda majstrovstiev profesionálov je v tom, že sa konajú cez týždeň a beháme pred prázdnymi tribúnami, naproti tomu dobrovoľní hasiči majú majstrovstvá cez víkend a majú plné tribúny.
Aj preto vznikla myšlienka spojiť majstrovstvá, profesionálnym hasičom by to na tribúny priviedlo fanúšikov a dostali by do povedomia hasičský šport, dobrovoľným by to ukázalo cestu, ako robiť hasičský šport a prípadne sa dať na dráhu profesionálneho hasiča.“
Rozdiely sa neprejavili

Dobrovoľná požiarna ochrana má svoje pravidelné hasičské súťaže a majstrovstvá SR, ktoré sa konajú raz za dva roky. Zbory súťažia v disciplínach štafeta 8x50 m a požiarny útok s vodou. Profesionálni hasiči majú taktiež svoje majstrovstvá v hasičskom športe a skladajú sa zo štyroch disciplín – 100 m cez prekážky, štafeta 4x100 m, výstup do štvrtého podlažia cvičnej veže a požiarny útok s vodou, ktorý sa však od dobrovoľných hasičov líši v prekonávaní väčšej vzdialenosti.
Na otázku, či sa na majstrovstvách prejavil rozdiel medzi dobrovoľnými a profesionálnymi hasičmi, sú odpoveďou už samotné výsledky, ktoré Kúty dosiahli.
„Ten, kto sa hasičskému športu venuje pravidelne a svedomito trénuje, tak dosahuje porovnateľné výsledky. Nie každý člen ani profesionálneho družstva nemusí byť na takej úrovni,“ pokračoval Bílek.
Nejednotné pravidlá

Juraj Bílek sa kedysi aktívne venoval hasičskému športu, neskôr trénovaniu, dnes už je medzinárodným rozhodcom. „Začal som s tým po zranení okolo roku 2007. Najskôr som si urobil rozhodcovské skúšky a tri roky som musel rozhodovať v krajských kolách, až potom som sa dostal k rozhodovaniu majstrovstiev Slovenska.
Minulý rok sa mi dostalo možnosti rozhodovať na Majstrovstvách sveta v Banskej Bystrici, kde som sa stretol s pretekármi, ktorých obdivujem. Bol to neskutočný zážitok,“ popísal pocity Bílek. Rozhodcovia v hasičskom športe si za svoj výkon neberú žiadnu finančnú odmenu.
Ako bolo spomenuté, dobrovoľný hasičský šport trpí najmä tým, že nemá zjednotené pravidlá. „Na lepšie pochopenie to prirovnám k futbalu. Keď príde hrať zahraničný hráč na Slovensko, netreba mu vysvetľovať, že hrať rukou nemôže, pretože pravidlá sú nastavené rovnako na medzinárodnej úrovni, ale u hasičov je to inak. Práve preto sa snažíme bojovať za to, aby sa u dobrovoľných hasičov zjednotili pravidlá podľa medzinárodných aspoň na postupových kolách. Hasičské ligy si môžu behať podľa svojich súťažných poriadkov,“ priblížil Juraj Pavelka.

Nie je uznaný ako šport

Hasičský šport nie je na Slovensku uznaný ako šport, čo znamená, že zo štátu nie je ani financovaný. V iných krajinách si zbory dokážu vďaka financiám od štátu zakúpiť bariéry, kladiny, rebríky a iné potrebné vybavenie. „V Kútoch nás výrazne podporuje starosta aj poslanci obce.
Areál sme budovali spoločne s príslušníkmi hasičského zboru, ale väčšinu času tu strávili dobrovoľní hasiči. Financie, ktoré sme si dokázali zarobiť, sme investovali do vybavenia a vybudovania prekážok,“ obaja objasnili situáciu hasičského športu na Slovensku.
Za budovou hasičskej stanice sa nachádza pekný areál, kde si dobrovoľní hasiči postavili hasičskú vežu. „Jakubovi sa podarilo zohnať celú vežu, ktorú sme si však museli dať certifikovať, aby na nej bolo možné trénovať a pretekať. Neskôr sme k nej pribudovali aj pádovú sieť. Vedeli sme cielene, že to robíme pre hasičský šport, pretože sme chceli napredovať.
V reprezentácii Slovenska máme dvoch členov, okrem toho aj majstrov Slovenska v hasičskej stovke, ktorí u nás boli vychovávaní,“ prezradil Bílek. Práve hasičská stanica v Kútoch sa na majstrovstvách Slovenska v roku 2015 stala dejiskom jednej z disciplín. „Nikde inde v Trnavskom kraji sme nemali certifikovanú vežu, ktorá by spĺňala podmienky,“ pokračoval Bílek.
„Niektoré zbory nie sú až tak podporované obcou a nákup celého výstroja pre hasičský šport je finančne náročnejší. Ako spomenula pani ministerka, dobrovoľných hasičov na Slovensku je 90 až 100-tisíc, čo je po futbale zrejme druhé najväčšie združenie. Aj práve preto je smutné, že hasičský šport nie je uznaný ako šport,“ ponúkol svoj pohľad Pavelka.

Výchova mládeže

V DHZ Kúty je veľmi dôležitá aj výchova mládeže. „Členovia dobrovoľnej požiarnej ochrany vzídu vždy z tých detí, ktoré sa venujú hasičskému športu. Počas súťaženia si zvykajú aj na chod dobrovoľného zboru a postupne sa stávajú jeho členmi.
Potom zostávajú v organizácii, či sa venujú hasičskému športu, alebo nie. Ako dobrovoľní hasiči robíme rôzne kultúrne podujatia, plesy, zábavy, pomáhame obci pri rôznych podujatiach, takže to nie je len o súťažení a športe, ale aj o množstve iných činností.
Deti k nám na stanicu chodia často, vidia náš život, našu prácu, necháme ich pozrieť si hasičské autá a snažíme sa ich čo najviac uviesť do hasičského života,“ popísal veliteľ dobrovoľných hasičov. Zároveň dodáva, že dobrovoľné hasičstvo sa v rodinách často posúva z generácie na generáciu.
A aký je záujem o hasičský šport v Kútoch? „Keď sa vrátim do čias, kedy som ešte trénoval, mávali sme tu 30 až 35 detí. V obci je záujem o hasičský šport, konkurenciu však pre nás predstavuje futbal, pretože v obci prišlo k jeho obnove a v klube s deťmi pracujú na dobrej úrovni. Niekedy chodia aj deti z okolitých obcí, ale väčšinou si vystačíme s domácimi, keďže sme pomerne veľká obec,“ popísal situáciu Bílek.

V Kútoch sa snažia deťom predstaviť aj iné hasičské disciplíny ako útok. „Snažím sa, aby sa zaujímali aj o stovky či veže podľa medzinárodných pravidiel. Rozdiel je v tom, že na útok ich musí byť sedem a keď niekto chýba, nedokážu si zatrénovať a na súťaž si musíme niekoho požičať.
Pri stovke alebo veži môže každý športovec trénovať a súťažiť jednotlivo,“ pokračoval Pavelka, ktorý mládež v Kútoch aj trénuje. Nakoľko je hasičská liga v stovkách a vo vežiach rozvetvená po celom Slovensku, s mladými športovcami často cestuje.
DHZ Kúty sa navyše nebránia svoj areál požičať športovcom z iných zborov. „Chodia sem trénovať hasiči z Borského Mikuláša, zo Senice, z Podbranču či Sládkovičova. Ľudia za mnou často chodia aj na tréningy a nikdy som ešte nikomu nepovedal nie, pretože chcem, aby sa hasičský šport rozvíjal čo najviac,“ objasnil Pavelka, ktorý je zároveň reprezentantom Slovenska.

Nie je to len o športe

Dobrovoľné hasičstvo však nie je len o hasičskom športe. Hasiči sú privolávaní ku všetkým udalostiam bez rozdielu, či ide o profesionálov alebo dobrovoľníkov.
„Keď sme prišli na majstrovstvá, mali sme na chrbte nápis hasiči a nikto nerobil rozdiely, či sme dobrovoľní alebo profesionáli. To isté je aj pri zásahu, všetci ťaháme za jeden povraz, pretože keď prídeme na miesto zásahu, tak prichádzame s rovnakým cieľom, ktorým je pomôcť a rovnako odtiaľ chceme aj všetci odísť. Práve tieto veci sa snažíme vštepovať deťom už od malička.
Prirovnal by som to k útoku, kde je sedem súťažiacich, každý tam má svoju úlohu, ktorú musí odviesť na sto percent, pretože ak to pokazí, doplatia na to aj ostatní v tíme,“ ozrejmil Bílek.
Podľa štatistík sú dnes dobrovoľní hasiči privolávaní v prieme ku každému tretiemu zásahu. „Momentálne je dosť mimoriadnych udalostí ako silný vietor, smršte, aj preto máme vozidlá IVECO, ktoré boli zakúpené v rámci programu Aktívne protipovodňové opatrenia, aby boli aj dobrovoľné hasičské zbory pripravené zasahovať samostatne v rámci svojho zásahového obvodu, kraja alebo aj mimo kraj. Stalo sa nám, že horel les v Lábe, kde sme boli povolaní a odkrútili sme si tam 24-hodinovú službu ako profesionálni hasiči.
Dobrovoľní hasiči sú dnes vystrojení a vyškolení. Majú urobené riadne skúšky, na ktoré dbá veliteľ, ktorý má skúšky u Hasičského záchranného zboru, musí ovládať legislatívu a viesť dokumentáciu, pretože aj dobrovoľní hasiči sú kontrolovaní. Každý rok je zbor preverovaný Hasičským záchranným zborom či je schopný výjazdu a na základe toho dostávajú dotácie od štátu, ktoré sú určené na zásahovú činnosť, nie na hasičský šport,“ objasnil Bílek.

Záhorácka hasičská liga

DHZ Kúty sú súčasťou Záhoráckej hasičskej ligy, v rámci ktorej sa zúčastňujú pravidelných súťaží. Sezónu vždy zakončia Galavečerom, kde vyhodnotia výsledky ako aj celý súťažný ročník. „Liga má deväť kôl, pričom sa do celkového hodnotenia ráta najlepších osem. V tejto sezóne sme mali po prvýkrát 9 mužských a 9 ženských tímov.
V lige je malacký, senický a skalický okres, z trnavského kraja sa zúčastnili prvýkrát Bíňovce. Kedysi tu bola Senická hasičská liga, ktorá bola veľká, neskôr sa však rozdelila na záhorácku a inovecko-karpatskú ligu. Je to výhodnejšie kvôli cestovaniu, ktoré bolo pre niektoré zbory finančne náročné,“ priblížil Pavelka.
Záhorácka hasičská liga ako jediná behá na nástrekové 10-litrové terče. „Na Slovensku je celkovo veľa líg, ktoré sú zamerané len na útoky. My ako jediná liga beháme na široké hadice a nástrekové terče, ktoré sú aj na majstrovstvách sveta,“ opísal predseda dobrovoľných hasičov.
Okrem toho DHZ Kúty každoročne organizujú Záhorácky dvojboj. Tento rok sa uskutočnil koncom septembra a bol zároveň aj memoriálom „O zlatý motor Ľubomíra Pavelku“, v ktorom sa súťažilo podľa medzinárodných pravidiel.
„Záhorácky dvojboj pozostáva v behu na 100 m cez prekážky a výstupu do cvičnej veže, memoriál sa konal v požiarnom útoku. Snažíme sa pripraviť takú atraktívnu súťaž, ktorá na Slovensku nie je,“ uzavrel Bílek.