Žrebčín v Kopčanoch, hoci jeho stav tomu nenapovedá, je kultúrnou a historickou pamiatkou. Tento objekt nechal vybudovať František I. Štefan Lotrinský, manže
Žrebčín v Kopčanoch, hoci jeho stav tomu nenapovedá, je kultúrnou a historickou pamiatkou. Tento objekt nechal vybudovať František I. Štefan Lotrinský, manžel cisárovnej Márie Terézie. V 18. storočí sa do Kopčian presťahovali kone z Tešína, Kladrub, Enyedu a Lipice, čím sa začal rozmach chovu koní. Po smrti zakladateľa žrebčinca v roku 1765 povýšila Mária Terézia kopčiansky žrebčinec na dvorný. Vzápätí však vyhorel. Po štedrých investíciách na jeho obnovu sa od roku 1770 opäť začala jeho renesancia a čoskoro sa v ňom nachádzalo viac ako 800 koní, z ktorých väčšinu tvorili vraníci a belúše kladrubského plemena. V roku 1798 boli veľkí karosieri z Kopčian premiestnení do Kladrúb nad labem a na Z8horie sa stadiaľ doviezli kone jazdeckého typu.
Od roku 1813 bol žrebčinec pomenovaný podľa obce Kopčany, takže odvtedy sa začalo hovoriť o kopčianskych koňoch. V tomto roku hlavný stájnik žrebčinca knieža Trauttmansdorff priviezol z Anglicka žrebca Grimalkina - prvého plemenníka anglického plnokrvníka v strednej Európe. V nasledujúcich rokoch sa uskutočnil najpočetnejší import plnokrvníkov. Z Francúzska a Anglicka priviezol 70 kobýl. Bol to historický medzník, pretože sa začalo obdobie anglického koňa v Uhorsku a teda aj na Slovensku, ktoré trvá dodnes.
Chov koní z dôvodu blízkosti neregulovaného toku rieky Moravy, ktorej vody sa častokrát vylievali do chotára a spôsobili nájazdy miliónov komárov, sa neskončil slávne. napriek tomu sa žrebčinec zapísal nezmazateľne do histórie chovu koní na Slovensku.
Toľko o kopčianskom žrebčinci hovorí história. Zub času, zlodeji i štyridsaťročné panstvo komunistov na ňom zanechali zjavné stopy, ktoré sa snaží postupne zahaľovať nájomca firma HIPOS s.r.o. Holíč. Práve ona, okrem iných športových a spoločenských akcií, je i organizátorom už druhého ročníka koňského jarmoku, na ktorom sa chovateľom, kupcom i zvedavej verejnosti predstavila takmer tridsiatka koní. Zastúpené boli plemená slovenského i českého teplokrvníka, anglického plnokrvníka, Paint Horse, Furioso, hafling, velschpony, pony, quater horse, chladnokrvníka i krížence. Po zápise sa prítomným predvádzali sa kone na jazdecké športy, na vychádzku, na jazdenie pre deti i do záprahov. Potom nasledovalo už len voľné obchodovanie a ak mali deti záujem, mohli sa na týchto krásnych zvieratách aj povoziť.
Gabo Kopúnek
