ťaž spevákov a na záverečnom vyhlasovaní víťazov tak mohol prežívať dvojnásobnú radosť. Práve s Petrom Pechom sme sa porozprávali o jeho hudobných začiatkoch i jeho vzťahu k hudbe.
Kedy si sa dostal po prvýkrát k spevu?
Už ako škôlkára ma lákali akcie, ako boli napr. maškarné plesy, na ktorých sme vystupovali doprevádzaní hudobnými skupinami. Ako trojročný som si pred obchodom vyspieval svoj prvý honorár, ktorým bolo Kindervajce. Vždy ma veľmi lákali hudobné nástroje, hlavne elektrické gitary. Postupne som zisťoval, že ma hudba veľmi baví a tak som sa prihlásil do ZUŠ v Gbeloch na hru na gitaru. Pritom som začal aj spievať a ako 7-ročný som mal prvé spevácke vystúpenie. Spevu sa venujem profesionálne už takmer štyri roky pod vedením učiteľa Ľubomíra Vavroviča, ktorý bol aj zakladateľom našej hudobnej skupiny. Tá pozostáva zo žiakov ZUŠ v Gbeloch.
Akému štýlu hudby sa venujete?
Preferujeme štýl pop-rock a väčšinou hráme interpretačné piesne. V poslednom čase sme už začali aj s vlastnou tvorbou. Chlapci majú množstvo nápadov a ja verím, že vytvoríme aj vlastné piesne.
Kedy ste začali s vystupovaním na súťažiach či na verejnosti?
Našim prvým vystúpením bol Senický kľúčik, za sebou už máme aj štart na súťaži Beat fórum, ktoré sa poriada u nás v Gbeloch. Túto súťaž pred časom založila skupina Hiatus, ktorej lídrom bola známa osobnosť z Gbelov Pala Nemec Lelín. Hoci Beat Fórum postupne zaniklo, v roku 1999 sa jeho organizácia obnovila. Absolvovali sme aj medzinárodné vystúpenie v Rakúsku, kde sme boli vybraní medzi šiestich súťažiacich hudobných skupín ZUŠ Európskej únie a hoci sme vrchné priečky neobsadili, už len účasť bola pre nás úspechom.
Ako hodnotíš úspech na POP Senica 2005?
Konkurencia v mojej kategórii bola veľká, veď obidve speváčky, ktoré sa so mnou dostali do záverečného finále, sú staršie a vyspievanejšie. Z prvého miesta som mal obrovskú radosť. Rovnako aj v kategórii hudobných skupín štartovali skupiny, ktoré sa už na hudobnej scéne nejaký ten čas pohybujú. Skupina Applause napríklad vyhrala Beat Fórum v Gbeloch. Teraz sme im to na ich pôde vrátili. Ale sme s nimi veľkí kamaráti.
Ako často a kde nacvičujete? Aké je zloženie vašej skupiny?
Cez víkendy nacvičujeme u nás doma, kde máme vybudovanú skúšobňu. Keďže chlapci bývajú cez týždeň väčšinou na internátoch, zídeme sa v piatok v ZUŠ v Gbeloch, kde s učiteľom dolaďujeme a odstraňujeme chyby. Dobrými radami však prispievajú aj pán Poláček, Pala Nemec Lelín, či ďalší.
Všetci členovia našej skupiny sme približne v rovnakom veku. Speváčky Kristínka a Eliška majú po 14 rokov, ja mám takmer 16 a ostatní chlapci okolo 18. Každý člen našej kapely je pokračovateľom hudobných rodinných tradícií, odkiaľ máme hudobné základy. Napríklad otec nášho bubeníka Drinku bol takisto bubeník, Poláčkov otec bol tiež gitaristom, moja mamka spieva vo Folklórnom súbore Gbelan a tak by sa dalo povedať o každom členovi našej skupiny.
Máš svoj spevácky vzor?
Nedá sa povedať, že sú to vzory.Skôr by som ich nazval mojimi obľúbencami. Jedným z nich je napríklad Robie Williams. Nechceme sa po nikom opakovať, chceme ísť svojou cestou.
Na POP Senica ste vystupovali spolu s Jánom Slezákom. Bolo to plánované?
Ján Slezák mal v záverečnom bode programu vystúpiť s nacvičenými vecami z podkladov. Po tom, ako sme dohrali, prišiel za nami, že „kašle“ na piesne z podkladu, že by si rád zaspieval s nami naživo. Veľmi nás to potešilo a samozrejme sme súhlasili. Hrali sme bez akejkoľvek spoločnej prípravy, bola to čistá improvizácia, no z diváckeho ohlasu bolo cítiť, že sa to celkom vydarilo.
Ako by si hodnotil speváka Jána Slezáka?
S Jankom Slezákom sa už dlhšie poznáme. Podľa mňa je to jeden z najlepších slovenských muzikálových spevákov. Veď vystupoval v tak úspešných muzikáloch ako Kleopatra, Rebelová, Donaha, Hriešny tanec, ktoré zapĺňajú divadelné sály. Za víťazstvo v individuálnej súťaži som získal lístky na muzikál Donaha, ktoré venoval práve Ján Slezák. Sľúbil mi, že mi ešte nejaký zoženie, aby som mnou mohol ísť aj ocino a pani profesorka.
Nedávno bol ukončení prvý ročník speváckej súťaže Slovensko hľadá SuperStar. Zúčastnili sa na nej viacero spevákov aj zo Záhoria. Bol si medzi nimi?
Ak by to pravidlá dovoľovali, určite by som išiel. Bola však stanovená spodná veková hranica na 16 rokov a tento vek dovŕšim ja za necelý mesiac, 10. júna. Ak by však bola príležitosť, určite by som štartoval. Nejde ani o to vyhrať, no je tu možnosť, že si vás niekto všimne.
Predstavuješ si svoju budúcnosť aj v súvislosti s hudbou?
Po príchode zo školy mám stále chuť cvičiť a viac ma to baví, ako samotná škola. Viem však, že treba mať aj vzdelanie. Momentálne navštevujem 1. ročník Gymnázia v Senici. Premýšľam aj nad možnosťou pokračovať na JAMU, prípadne konzervatórium. Hudbe by som sa chcel venovať profesionálne. Ak by to však nevyšlo, rozhodne by som chcel pri nej ostať.
Skupina Relax s Petrom Pechom majú do budúcnosti veľké plány. My im želáme, aby sa im naplnili a aby na svojich vystúpeniach mali čo najviac pozorných a spokojných poslucháčov.
Jozef Komorný
