BRATISLAVA. Posledný rozpočet, ktorý schvaľoval Slovenský zväz ľadového hokeja pod vedením bývalého šéfa Igora Nemečka, rátal so sumou 7,4 milióna eur. Bolo to v roku 2016.
Do plánovanej sumy sa napokon hospodárenie zväzu nezmestilo.
„Na konci roku 2016 bol zväz v strate zhruba 450-tisíc eur a jeho rozpočet bol majoritne tvorený z príspevkov zo štátneho rozpočtu,“ približoval Nemečkov nástupca na čele zväzu Martin Kohút, keď v júni tohto roka odchádzal z funkcie.
„Podarilo sa nám dostať do plusových čísel. Dnes je zväz ziskový a dokáže bez problémov platiť všetky svoje záväzky,“ doplnil Kohút.
V tomto roku bol rozpočet zväzu 17,6 milióna eur. A pre rok 2020 stúpne na rekordných 28 miliónov.
Postavia 20 ľadových plôch
Za výrazným zvýšením rozpočtu je okrem marketingových aktivít zväzu aj dotácia od štátu na rozvoj infraštruktúry vo výške desať miliónov a zisk z organizovania majstrovstiev sveta v Bratislave a Košiciach.
Dotáciu od štátu je viazaná na výstavbu malých prenosných ľadových plôch s dĺžkou 40 metrov hlavne v menších mestách či obciach. Má ich vzniknúť dokopy dvadsať.
Zväz už vybral prvých deväť miest, kde ľadové plochy v najbližších mesiacoch postaví.
Sú nimi Tvrdošín, Hriňová, Nová Ľubovňa, Bytča, Hanušovce nad Topľou, Teplička nad Váhom, Šoporňa, Vrútky a Stupava.
SZĽH schválil jeden z najvyšších rozpočtov v histórii. Budúcnosť majú v rukách kluby, tvrdí Šatan Čítajte „Tieto mestá boli zvýhodnené, lebo sa zaviazali do dvoch rokov prekryť ľadové plochy strechou. Vďaka tomu sa predĺži sezóna pre deti, ktoré tam budú môcť korčuľovať a hrať hokej, z dvoch-troch mesiacov na šesť či sedem,“ vysvetľoval šéf zväzu Miroslav Šatan.
Cieľom projektu je riešiť jeden z najväčších problémov slovenského hokeja – nedostatok hráčov. Šatan verí, že na ľad sa dostane viac detí.
Pri výbere lokalít pre stavbu malých ľadových plôch zavážilo aj to, aby bol v blízkosti už existujúci hokejový klub.
„Aby deti, ktoré sa na tomto štadióne naučia korčuľovať, mohli potom prejsť do klubu v blízkosti,“ naznačil Šatan.
Zisk pôjde do rozvoja
Zisk z organizovania tohtoročného šampionátu Šatan odhaduje na štyri milióny eur po zdanení. Peniaze bude mať zväz k dispozícii v marci. O tom, ako sa využijú, sa ešte nerozhodlo.
Po predchádzajúcom domácom šampionáte v roku 2011 poslalo vedenie zväzu na čele s Nemečkom peniaze klubom, ktoré ich minuli podľa svojho uváženia. Šlo o približne tri milióny eur.
Na progres slovenského hokeja to však žiadny výraznejší efekt nemalo. Aj preto má teraz vedenie zväzu iné plány.
„Vytvorí sa skupina, ktorá sa bude zaoberať tým, ako sa tieto prostriedky využijú. Aby to bolo čo najúčelnejšie a aby išli do rozvoja slovenského hokeja, do zmysluplných programov postupne niekoľko rokov,“ povedal Šatan.
Veľká hala nie je priorita
Rozvojové projekty sú pre zväz prioritou. Výstavbou novej arény, ktorá by mohla byť dejiskom zápasov majstrovstiev sveta, sa zatiaľ nezaoberá.
„V tomto nie je posun, nie je to naša priorita,“ reagoval Šatan.
V Košiciach už ďalší šampionát nebude, tvrdí Fasel Čítajte Po tohtoročnom šampionáte šéf Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF) René Fasel vyhlásil, že košická Steel aréna už nespĺňa podmienky na to, aby sa v nej budúcnosti mohli hrať majstrovstvá sveta.
Problémom je hlavne jej kapacita. IIHF už vyžaduje haly, do ktorých sa vojde aspoň 10-tisíc divákov.
Ak chce teda Slovensko v budúcnosti usporiadať šampionát, bude potrebovať novú halu. Záujem o ňu už ohlásili Nitra, Banská Bystrica so Zvolenom a Žilina.
„Ale išlo o kreslenie projektu, nie o výstavbu haly. Výhľadovo sa o tom budeme baviť, je dobré začať rozmýšľať. Ale nemyslím, že to musíme riešiť teraz. Majstrovstvá sveta môžu byť u nás najskôr o osem až desať rokov,“ uviedol Šatan.
