Článok pokračuje pod video reklamou
ZÁHORIE. Pred koncom jesennej časti sme na našom Facebooku vyhlásili anketu, v ktorej sme hľadali najlepších hráčov jesennej časti oblastných súťaží ObFZ Senica.
Svojimi hlasmi ste rozhodli o desiatke najlepších hráčov, ktorých si postupne predstavujeme. Doteraz sme sa rozprávali s Patrikom Pitorákom, Ondrejom Zabadalom, Radovanom Drgonom a Ľubomírom Hanzlíčkom. V ďalšej časti vám prinášame rozhovory s Lukášom Rehákom a Petrom Kumančíkom.
Lukáš Rehák – TJ Družstevník Smolinské
Ďalším zástupcom 7. ligy je Lukáš Rehák z klubu FK Smolinské. Mužstvo za sebou nemá práve najlepšiu jesennú časť a po prvých kolách strávených na chvoste tabuľky si pripísali prvé víťazstvo až v ôsmom kole. Momentálne sa Smolinské nachádza na 10. mieste v tabuľke a počas jari bude musieť zabrať, aby sa vyhlo záchranárskym bojom.
„Určite sme si všetci predstavovali, že po jesennej časti budeme mať viac bodov. Vzhľadom na to, koľko zranení sme v tíme mali a že väčšinu zápasov sme z rôznych príčin hrali v oklieštenej zostave, si myslím, že to nedopadlo až tak zle. Spokojní ale nie sme,“ zhodnotil prvú polsezónu mladý hráč.
Lukáš Rehák vpravo (zdroj: archív klubu)Potrebné body až na konci jesene
Prečítajte si tiež: Patrik Pitorák chce Jablonici pomôcť k návratu do 6. ligy, Ondrej Zabadal zberá prvé skúsenosti v A-mužstve Čítajte Ako spomenul Lukáš Rehák, Smolinské počas jesene trápili viaceré zranenia a oklieštená zostava, napriek tomu sa im podarilo pripísať si do tabuľky 13 bodov. „Trápili nás zranenia a takmer každé kolo sa zostava doslova lepila chvíľu pred zápasom. Viacero kôl sme museli volať aj chalanov, ktorí už aktívne nehrali. Navyše sme v zápasoch nehrali to, na čo sme mali. V posledných kolách sme sa ale zomkli a vybojovali sme nejaké body, za čo som veľmi rád.“
S jesennou časťou sa Smolinské rozlúčilo cenným víťazstvom 4:2 nad Petrovou Vsou. „Osobne si myslím, že to bol náš najlepší zápas. Súpera sme predčili bojovnosťou a hrali sme s väčšou chuťou ako Petrova Ves. Vyhrali sme zaslúžene,“ zhodnotil Lukáš Rehák.
Kolektív v Smolinskom hodnotí ako veľmi dobrý. „Mužstvo sa trochu omladilo a potrebovali sme čas, aby sme sa zohrali. O to viac si cením, že sme v posledných kolách začali hrať a bojovať jeden za druhého a víťazstvo v Uníne nás veľmi povzbudilo.“
V novom súťažnom ročníku pribudla do 7. ligy Jablonica, výrazne sa posilnili aj Kúty. „Mužstvá na čele tabuľky majú asi najväčšiu kvalitu v súťaži a hrá sa s nimi veľmi ťažko, no zvyšok ligy je veľmi vyrovnaný a každý môže vyhrať s každým.“
Futbalové začiatky
Prečítajte si tiež: Pre Ľubomíra Hanzlíčka je Sobotište srdcovým klubom, Radovan Drgon chce obhájiť titul najlepšieho strelca súťaže Čítajte K futbalu Lukáša priviedol otec. „Keďže hrával futbal, bol som v kontakte s loptou odmalička. Začal som, keď som mal jedenásť rokov doma v Smolinskom, kde s výnimkou jednej sezóny hrávam doteraz,“ popísal svoju futbalovú cestu.
Ako dodáva, nemá za sebou veľké futbalové úspechy, no za ten najväčší považuje to, že už v mladom veku mohol zbierať skúsenosti v mužskej kategórii. „Za mužov som začal hrať stabilne ako sedemnásťročný, čo sa nepodarí každému.“
Lukáš Rehák je fanúšikom Realu Madrid a jeho vzorom je Sergio Ramos. „Futbal hrám pre radosť a pre ľudí, ktorí vedia oceniť našu snahu na ihrisku. Je to pekný pocit schádzať z ihriska za potlesku fanúšikov po vyhratom zápase. Futbal je pre mňa spôsob, ako sa trocha odreagovať. Vždy pri ňom úplne vypnem a nemyslím na nič iné.“
Lukáš za jesennú časť odohral plnú minutáž. Ktorý zápas mu počas jesene vyšiel najviac a ktorý naopak najmenej? „Zo začiatku neboli moje výkony ideálne, ale to ani hra celého tímu. Mojím najhorším zápasom bol určite súboj s Jablonicou, ktorý mi vôbec nevyšiel. Postupom času sa moja hra zlepšovala, ako aj hra celej obrany. Asi najlepší výkon som podal v zápase s Petrovou Vsou,“ pokračoval 20-ročný obranca.
A čo robí, ak práve nehrá futbal? „Som študent, takže sa teraz venujem hlavne škole. Som však športový typ, takže keď je možnosť, vždy si rád niečo zahrám s kamarátmi. V lete je to najmä tenis alebo plávanie a v zime florbal, hokej a lyžovanie,“ uzavrel Lukáš Rehák.
Peter Kumančík – TJ Družstevník Hlboké
Svojho zástupcu v desiatke najlepších hráčov má aj líder 6. ligy z Hlbokého. Mužstvo počas jesennej časti nenašlo v súťaži premožiteľa, a tak sa niet čo čudovať, že v klube vládne veľká spokojnosť. „Jesennú časť hodnotím pozitívne, hrali sme atraktívny futbal, ktorý sa musel páčiť aj fanúšikom. Táto sezóna by mohla byť pre Hlboké historická,“ začal hodnotenie Peter Kumančík.
Hlboké má síce päťbodový náskok pred druhými Strážami, no jar nebude jednoduchá. Na špici sú okrem Hlbokého a Stráží aj Rybky a Sobotište. „Všetky spomenuté mužstvá majú kvalitné kádre a určite nás budú chcieť ponaháňať, no so všetkými tromi hráme na domácom ihrisku. Keď sa káder ešte vhodne doplní a budú sa nám vyhýbať zranenia, tak si myslím, že boj o prvú priečku zvládneme.“
Zmena prišla s príchodom trénera
Prečítajte si tiež: Holíč vstúpi do zimnej prípravy s novým trénerom Čítajte Minulú sezónu sa Hlboké umiestnilo na 10. mieste, teraz však bojuje o postup. Situácia sa výrazne zlepšila s príchodom trénera Karola Fabiana. „S príchodom nového trénera sa situácia v klube stabilizovala a prišli noví hráči. V kabíne sa vytvorila veľmi dobrá partia, čo sa odzrkadlilo aj na tréningoch, kde nás oproti minulej sezóne chodí omnoho viac.
Minulý rok sme mali úzky káder a keď prišli zranenia a karty, museli na zápasy nastúpiť aj kluboví funkcio-nári, no napriek tomu sme hrali s každým mužstvom vyrovnanú partiu. Kostra mužstva z minulej sezóny zostala pokope.“
A ako sa Petrovi Kumančíkovi spolupracuje s trénerom Karolom Fabianom? „Je to ambiciózny tréner a maximalista, ktorý od nás vyžaduje 100-percentné výkony ako na tréningu, tak aj v zápase. Ja to rešpektujem a podporujem ho. Za pol sezóny urobil v Hlbokom veľký kus dobrej práce.“
Momentka zo zápasu Rybky - Hlboké, vpravo Peter Kupančík (zdroj: Martina Radošovská)Súdržný a silný kolektív
Veľká výhoda Hlbokého je práve v dobre fungujúcej „chémii“ v kabíne, čo už Peter Kumančík spomenul. „V mužstve je výborná partia a myslím si, že to je hlavná zásluha toho, že sme po jeseni na prvom mieste. S chalanmi zostávame po zápase sedieť na štadióne, analyzujeme si zápas, čo sa v minulých sezónach nestávalo Takisto sa stretávame aj mimo futbalu,“ zhodnotil skúsený hráč.
A akú má za sebou jesennú časť Peter Kumančík, ktorý si pripísal plnú minutáž? „Sám som prekvapený, že som odohral plnú minutáž, nakoľko ma v minulých sezónach trápilo viacero zranení. Mňa najviac teší, že sa mužstvu darí a že sú veľmi dobré ohlasy od fanúšikov. Rovnako som rád, že som zdravotne v poriadku.“
Skúsenosti z vyšších súťaží
Prečítajte si tiež: Dorastenci Mokrého Hája podávali na jeseň dobré výkony Čítajte Peter Kumančík začínal s futbalom ako 6-ročný v Senici a k futbalu ho priviedol Jaroslav Hutta. „V Senici som si prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami a potom som v dorasteneckom veku prestúpil na Myjavu, kde som pôsobil dlhé roky. V Senici ma ešte trénovali pán Mindek ,Vašíček a Badura,“ popísal svoje futbalové začiatky.
Okrem Senice zbieral Peter Kumančík skúsenosti aj v Myjave či vo Vrbovom. „Môj materský klub je Senica, ale srdcu najbližšie je mi Myjava, tam som prežil najkrajšie futbalové obdobie. Bol to taký rodinný klub a doteraz sa na tom nič nezmenilo.“
Páve v Myjave zažil tie najväčšie úspechy. „Bolo ich veľa, keď sme postupovali behom piatich rokov zo štvrtej až do vtedajšej Corgoň ligy. Pre mňa bol najväčší úspech, že som si mohol zahrať najvyššiu ligu a ako nováčik skončiť na 4. mieste.“
A má Peter Kumančík nejaký futbalový vzor či niekoho, kto ho na jeho futbalovej ceste motivoval? „Vždy som obdivoval Ronaldinha s akou ľahkosťou a úsmevom na tvári hrá futbal. Bolo na ňom vidieť, že ho futbal neskutočne baví. Potom to bol Puyol, na ňom som obdivoval jeho vystupovanie na ihrisku. Taký by mal byť každý kapitán. Najviac ma na mojej futbalovej ceste ovplyvnili tréneri, každý vo vás zanechá nejakú stopu. Spomedzi nich to bol však najmä tréner Malečka v doraste na Myjave a v seniorskom futbale to bol tréner Hyža a Hudec,“ uzavrel Kumančík.
