BRATISLAVA. Zavedením žetónového zberu zmesového odpadu by slovenské obce ušetrili 28,5 milióna eur ročne.
Znížením množstva zmesového odpadu, ktorý sa vyváža na skládku, by ušetrili obce náklady na jeho zvoz aj poplatky za skládkovanie.
V priemere ide o šesť eur na obyvateľa ročne. Tvrdí to Inštitút environmentálnej politiky (IEP) vo svojej analýze.
Vyprodukovali menej odpadu
Pri žetónovom zbere si občan zakúpi žetón, ktorý si zavesí na smetnú nádobu, ak ju chce vyprázdniť. Prepravca odpadu zvesí žetón a odovzdá ho obci, vysvetľuje IEP.
Zber veľkokapacitného odpadu má v Malackách nové pravidlá Čítajte Cena žetónu je stanovená podľa veľkosti nádoby a nákladov na jej vyvezenie. Žetónový zber je rozšírený najmä v okresoch Tvrdošín, Malacky, Ružomberok a Nové Zámky.
Obec Rakovnica v okrese Rožňava zaviedla systém žetónov v roku 2017. Deväť žetónov si musela domácnosť kúpiť ročne. "V rokoch 2017 a 2018 obec vyprodukovala v priemere o 33 percent menej zmesového odpadu na obyvateľa v porovnaní s predchádzajúcim obdobím s paušálnym zberom," poznamenal inštitút.
Podotkol, že z faktúr uverejnených na stránke obce tiež vyplýva, že v obci ušetrili 37 percent na nákladoch za skládkovanie a zvoz odpadu. Obec začala triediť bioodpad a množstvo triedeného odpadu tiež vzrástlo dvojnásobne.
Vrádište inšpirovalo okolité obce
IEP poukazuje aj na obec Vrádište v okrese Skalica, ktorá je jednou z prvých obcí v SR, ktorá eviduje a účtuje odpad pomocou čiarových kódov od roku 2013. Zníženie komunálneho odpadu zaznamenali v priemere o sedem percent. Separovanie sa v obci zvýšilo o dvojnásobok, hovorí inštitút.
Inšpirovalo to aj susedné obce Chropov a Dubovce, ktoré zaviedli množstevný zber v roku 2016 a 2019.
Kontajnerovo-intervalový systém
Kontajnerovo-intervalový systém sa nachádza v okresoch Malacky, Senec, Senica a Pezinok. Pri tomto systéme sa výška poplatku vypočíta podľa frekvencie vývozov a veľkosti nádoby, ktorú obyvateľ používa.
"Množstvo odpadov má slabší vplyv na poplatok oproti zberu prostredníctvom žetónov," uvádza IEP v analýze.
Ročný paušálny poplatok nie je motivujúci
Skaličania budú platiť za komunálny odpad viac Čítajte Väčšina obcí účtuje obyvateľom ročný paušálny poplatok, ktorý je pre všetkých v obci rovnaký z pohľadu na vyprodukované množstvo odpadu.
"Takáto forma poplatku nemotivuje občanov k zníženiu produkcie alebo k zvýšeniu triedenia či kompostovania odpadov," uvádza IEP.
Jednorazová investícia do množstvového zberu na celom Slovensku môže podľa inštitútu predstavovať 0 až 28,6 milióna eur. Prevádzkové náklady sa môžu pohybovať vo výške 0 až 2,3 milióna eur ročne v závislosti od typu a informatizácie systému.
V roku 2018 bolo na Slovensku 167 obcí s množstvovým zberom zmesového komunálneho odpadu. Z toho 74 obcí so žetónovým zberom a 93 obcí s kontajnerovým-intervalovým zberom.
Trinásť percent Slovákov platí poplatok v závislosti od množstva vyprodukovaného odpadu. Počet obcí s množstvovým zberom vzrástol zo 102 v roku 2010 na 167 obcí v roku 2018.
