HOLÍČ. Učiteľkou bola viac ako štyridsať rokov. Tridsať tretiakov dostala Jana Filípková v Uníne ako svoju prvú triedu hneď po maturite. Odvtedy už prešlo viac ako šesťdesiat rokov a so žiakmi sa pravidelne každých desať rokov stretávajú.
Zaspomínala si, ako kedysi učila, čo so žiakmi vystrájali, ale i ako vtedy deti trávilivoľný čas.
Prečo ste sa rozhodli, že pôjdete na Strednú pedagogickú školu v Skalici? Vždy vás to lákalo stať sa učiteľkou?
- Na základnej škole v Kopčanoch som končila deviaty ročník a prišli k nám do školy robiť nábor a stiahli nás do Skalice. Otvorili tam štyri prvé ročníky a nás bolo v triede tridsať. Boli tam tiež tretie, štvrté a piate ročníky – to boli prípravky, tam sme chodili na tzv. náčuvy.
Čo to boli tie náčuvy?
- V treťom a štvrtom ročníku nás vždy v škole rozdelili, kto pôjde do ktorej triedy. Išli sme dvaja vždy do jednej. Odučili sme si a potom nás vyhodnotili, či sa im to páčilo, či nie. Jeden žiak učil a druhý sledoval. A potom zasa naopak. Čiže navzájom sme sa tieto tretie a štvrté ročníky učili. Z týchto hodín sme sa potom
Skalica žila jarmokom celý víkend, pozrite si fotky Čítajte naučili, ako v praxi učiť všetky predmety.
Ako si pamätáte na tie štyri roky na strednej škole? Na čo si najviac spomínate?
- Spomienky boli prekrásne, pretože tam bolo veľa dobrých profesorov. Karel Novák z Hodonína, to bol skvelý maliar, učil nás výtvarnú a hudobnú výchovu.
Potom nás učil profesor Damborák z Holíča, bol prísny, ale veľmi dobrý. Potom nás učila pani profesorka Janovská z Hodonína, ona nás učila slovenčinu. Na tieto časy mám len krásne spomienky.
Potom ste tie štyri roky na strednej škole zakončili maturitnou skúškou?
- Áno, skončili sme tu v roku 1957 a dostali sme umiestenie do škôl, kam pôjdeme učiť. Ja som išla do Unína. Naraz nás tam zobrali šesť mladých učiteľov.
Mohli ste si aj vybrať, kam pôjdete?
- Aj nám to pridelili, ale aj si to niektorí povymieňali. Dali nás učiť tretie, štvrté a piate ročníky. Škola bola síce prísna, ale bola som tam spokojná.
Ako ste vnímali školu, prvých žiakov? Predsa len ste nemali žiadne skúsenosti a hneď ste išli učiť.
- Deti v Uníne boli dobré, ale sem-tam sa stalo, že vymýšľali. Preto nám aj tí
