SKALICA. Najskôr o svojom novom pôsobisku nechcel príliš rozprávať, neskôr však prezradil, že sa vracia do jedného z dvoch srdcových klubov, ktorým je Senica. Tým druhým sa stala Skalica.
Do Senice však neprichádza ako aktívny hráč, ale bude pôsobiť vo futbalovej akadémii. O tom, prečo sa rozhodol pre túto zmenu a čo mu bude zo Skalice najviac chýbať, sme sa porozprávali s Andrejom Fišanom.
V Skalici ste pôsobili šesť rokov, prečo ste sa rozhodli odísť?
– Nedá sa to len tak jednoducho vysvetliť, v podstate som vycítil, že nastal čas na zmenu a navyše prišli nejaké nové ponuky. Porozprával som sa o tom s vedením, s ktorým sme sa dohodli, že mi nebudú brániť, pretože sú radi, keď sa budem po trénerskej stránke posúvať ďalej.
Skalicu povedie staronový tréner Čítajte Akú sezónu má podľa vás za sebou Skalica?
– Osobne by som ju rozdelil na dve časti. Začiatok sezóny bol úžasný až do zápasu s Trenčínom, potom však prišli prehry v Dubnici a aj v Banskej Bystrici, kde práve nastal ten zlom. Nasledovala zimná prestávka a nejaké obmeny kádra, no nedokázali sme nadviazať na ten dobrý začiatok. Nehovorím, že sme hrali zle, pretože hra sa zlepšovala od zápasu k zápasu, ale nedokázali sme využiť zlomové zápasy v Pohroní a v Poprade. Tam sa to asi zlomilo.
Pre vás to bola špecifická sezóna, kedy ste sa rozlúčili s aktívnou futbalovou kariérou a pri mužstve ste začali pôsobiť ako tréner brankárov. Bol to pre vás užitočný rok, z pohľadu zbierania skúseností?
– Nepochybne áno, mne táto sezóna ukázala veľa, najmä čo sa týka komunikácie s hráčmi. Je to iné, keď ste s nimi v šatni ako hráč, pretože vtedy sa rozprávate o úplne iných veciach, ako keď s nimi komunikujete ako tréner.
Prečo ste sa rozhodli ukončiť aktívnu hráčsku kariéru, keď vás nelimitovali žiadne zranenia?
Skalica ukončila sezónu bez trénera Čítajte – Po nešťastnej prehre v baráži so Senicou som nevedel, ako to bude s mojím pokračovaním v A-mužstve. Zavolal mi však Jozef Dojčan a predostrel mi ponuku, že by chcel so mnou spolupracovať ako s trénerom. Mal som nejaký čas na rozmyslenie a vtedy som zhodnotil, že taká ponuka sa neodmieta. Možno by som chytal ešte pol roka, rok, no tak či tak by som s chytaním časom skončil. Išiel som do toho s tým, že budem trénovať a chytávať môžem aj v nižšej súťaži, čo by som teraz aj chcel skúsiť zladiť.
Vy sa už dlhšie venujete aj trénovaniu mládeže. V Skalici ste dokonca založili Brankársku akadémiu MFK Skalica. Ako prišlo k tejto myšlienke?
– Keď som v Skalici pôsobil ako aktívny hráč, začal som v mládeži trénovať brankárov. Vtedy prišla myšlienka založiť brankársku akadémiu, aby chalani mali pocit, že patria pod nejaké, nazval by som to „trénerské krídla“. Teraz je už vo svete bežné, že kluby majú svoju brankársku akadémiu vyčlenenú pod futbalovou akadémiou mládeže, kde sú nastavené odlišné tréningy od tých pre hráčov.
V Brankárskej akadémii MFK Skalica pôsobia mládežníci od U8 po U19, spolu ich bolo okolo 26, no počas rokov sa chlapci menili, keďže sa vekom posúvali z kategórie do kategórie. S mnohými som si prešiel celý ich pubertálny vývoj.
Ako vyzerajú prvé jarné kolá Skalice? Čítajte Keď sa na to spätne pozriete, ako by ste zhodnotili tých šesť rokov v Skalici? Zmenilo sa niečo v klube za túto dobu?
– Povedal by som, že sa toho zmenilo veľa, pretože keď som prišiel do klubu, A-mužstvo bolo na poloamatérskej úrovni. Chalani chodili do práce, trénovalo sa večer za trénera Horného. Teraz je to však maximálne profesionálny klub, ktorý je podľa mňa jedným z najserióznejších klubov na Slovensku, najmä čo sa týka plnenia si záväzkov.
Počas týchto rokov sa toho zmenilo veľmi veľa, prerobil sa štadión, klub sa zabezpečil po materiálnej stránke a myslím si, že sa toho v klube ešte aj veľa urobí. Dúfam, že Skalica budúcu sezónu postúpi, vrátil sa tréner Jozef Kostelník, s ktorým by som ešte niekedy v budúcnosti rád spolupracoval. Držím im palce, aby sa im to podarilo.
Karolína Bayerová na góly nahráva, no ešte radšej ich dáva Čítajte Čo vám bude zo Skalice najviac chýbať?
– Určite šatňa, aj keď ten posledný trénerský rok by som do toho nerátal. Bude mi chýbať kabína, partia, ktorá sa vždy vytvorila, aj keď sa popri mne obmieňalo množstvo hráčov. Za tých päť rokov sme prešli spoločne s Danielom Šebestom, Lukášom Švrčekom a Pavlom Majerníkom iba my štyria, zvyšok kádra sa postupom času menil.
Už viete, kam teraz povedú vaše cesty?
– Pôjde o Futbalovú akadémiu FK Senica, kde sme dohodnutí s pánom Ivanom Suchým, ktorý je športovým riaditeľom mládeže. Bude to taký návrat domov, pretože Senica je mojím domovom, a zároveň aj jedným z mojich dvoch srdcových klubov. Chcel by som sa po trénerskej stránke posúvať, takým mojím cieľom je pôsobenie v mládežníckej reprezentácii.
Zavítate niekedy do Skalice na futbal?
– Samozrejme, keď sme sa s vedením klubu rozchádzali, povedali mi, že budem vítaný na každom zápase. Určite budem za chalanmi chodiť, ale už len ako fanúšik.
