SKALICA. Tomáš Miša sedáva od novej sezóny na trénerskej lavičke u nováčika 5. ligy Západ z Radimova. Okrem toho sa však už zopár rokov venuje aj výchove futbalovej mládeže. V klube MFK Skalica trénuje dve kategórie U10 a U13.
S Tomášom Mišom sme sa rozprávali o tom, ako vníma problémy s mládežou a či sa týkajú aj väčších klubov, ktorú z kategórií považuje za najrizikovejšiu, ale aj čo sa snaží deti naučiť.
Okrem mužov v Radimove trénujete aj mládež v Skalici, konkrétne sú to kategórie U10 a U13. Ako dlho sa venujete mládeži a čo vás k tomu viedlo?
– Ak nepočítam do trénovania sezónu v predprípravke, keď som mal približne 20 rokov a bol som ešte aktívny hráč, tak trénujem skoro 3,5 sezóny od mojich 25 rokov. Na trénovanie som sa dal po dlhodobejších zdravotných problémoch s chrbticou a hlavne preto, že som chcel byť stále v kolektíve.
Práca s mládežou je nepochybne odlišná od práce s dospelými hráčmi, čo vám osobne sedí viacej, prípadne vás viac napĺňa?

– Myslím si, že oboje. Na deťoch je vidieť rýchlejší progres a sú viacej formovateľné, pretože sa pri nich rieši hlavne herný prejav. Mužský futbal je zase sledovanejší a už o niečo ide. V tejto kategórii je väčší tlak na výsledky.
V súvislosti s mládežou rezonuje aj téma jej úbytku vo futbale. Aká je situácia v Skalici, máte dostatok mládeže?
– Myslím si, že mládeže ubúda celkovo v športe a nielen vo futbale. Páči sa mi, že v tomto smere začal konať Slovenský futbalový zväz a cez projekt „Dajme spolu gól“ sa snaží deti v predškolskom veku pritiahnuť k športu.
Ako tréneri MFK Skalica chodíme raz do týždňa do škôlky, ktorá sa do projektu zapojila a robíme približne hodinu pohybovú športovú aktivitu pre deti, kde sa zameriavame na všeobecnú športovú prípravu. V najmenších kategóriách v klube MFK Skalica máme dosť detí, problematickejšie sú však staršie ročníky.
Vy môžete aj porovnávať, keďže pôsobíte v klube, ktorý mládež nevychováva, pretože jej nemá dostatok. Aká je podľa vás situácia s mládežou v nižších súťažiach?
– Veľmi zlá. Tento problém treba riešiť už v útlom veku a nemyslieť si že 15-ročné dieťa za týždeň vymení mobil za futbalovú loptu. Futbal nie je len o výhrach a prehrách, je to o zodpovednosti voči kolektívu, trpezlivosti a emóciách.
To sú veci, ktoré si musí dieťa prežiť, a keď sa mu to zapáči, určite to nebude len na chvíľku. Na rodičoch zostáva len jedno, dať mu túto možnosť a obetovať trochu času.

Čo podľa vás spôsobuje úbytok mládeže a ktorú kategóriu vnímate ako najproblémovejšiu?
– Je tu viacej faktorov, ako mobily, internet, sociálne siete a podobne. Ďalej je to nespočetne veľa krúžkov a športov, ktoré majú deti na výber a asi najdôležitejší je faktor doby, respektíve rodiča, ktorý príde z práce a je preňho jednoduchšie dať dieťaťu do ruky mobil, ako ho odviesť na tréning, lebo to stojí kopec času a v iných športoch aj peňazí.
Pohyb a športovanie by malo dieťa brať od malička ako samozrejmosť. Ďalšia vec je to, že všetci by chceli byť ako Messi či Ronaldo, no nevidia, koľko driny je za tým. Podľa mňa je najproblematickejší prechod z dorasteneckého futbalu na mužský.
Mnohé menšie kluby sa sťažujú na to, že Senica a Skalica im berú mladých hráčov. V niektorých prípadoch a sa stáva, že takýto hráč skôr sedáva na lavičke, ako hráva. Ako to je, pracujete s každým dieťaťom, ktoré k vám do družstva príde?