SENICA. Šimon Šedivý je 13-ročný talentovaný lukostrelec, ktorý má za sebou veľmi úspešnú sezónu. Vďaka nej si vyslúžil od Slovenského zväzu lukostrelcov titul Talent roka. Tu však jeho úspechy ani zďaleka nekončia.
So Šimonom sme sa rozprávali o jeho lukostreleckých začiatkoch, ktoré ako sám priznáva, neboli jednoduché, ale aj o tom, čo je pri tomto športe dôležité a prečo sa mu rozhodol venovať.
Kedy si sa začal venovať lukostreľbe a aká bola tvoja cesta k tomuto športu?
– Začal som strieľať asi pred dvomi rokmi. Už od malička som obdivoval veci, ako sú luky, kuše, vrhacie nože, vrhacie sekery a podobne. Jedného dňa sme sa dozvedeli, že v Senici funguje Lukostrelecký klub a začali sme hľadať kontakt na predsedu a trénera Libora Kubíčka st.
Neskôr sme sa s ním prišli poradiť a zoznámiť s princípom a teóriou lukostreľby, ako aj s členmi klubu. Po zakúpení prvého olympijského luku som absolvoval prvý tréning, kde zároveň odštartovala moja kariéra.
Aké boli tvoje prvé výstrely z luku? Dá sa povedať, že si bol lukostrelecký talent od začiatku, alebo sú za tým dlhé hodiny tréningu?

- Prvé výstrely boli z olympijského luku a z toho sa mi príliš nedarilo a často som mal sto chutí to zabaliť a ísť domov, ale napĺňal ma pocit streľby a dobre urobené výstrely. Po niekoľkých týždňoch mi rodičia kúpili starší kladkový luk. Bol síce malý, ale naučil ma zaobchádzaniu s ním, koncentrácii a trpezlivosti počas streľby.
S týmto lukom sa mi začalo dariť lepšie, ale nebolo to ešte to pravé orechové, čo by ma napĺňalo. Týždeň pred mojimi prvými Majstrovstvami Slovenska mládeže vo Svite mi otec upravil svoj luk a podaroval mi ho. S týmto lukom som získal zatiaľ najlepšie výsledky. Tretí kladkový luk som dostal teraz na Vianoce. Ide o úplne nový luk aj s komplet výbavou, ktorý bol objednaný z USA.
Nebol som talent od začiatku. Každý mi hovoril a presviedčal ma, že mi to pôjde. Nevedel som kedy príde ten čas, ale pri podpore trénera a jeho syna spolu s mojimi rodičmi a časom aj známymi lukostrelcami, ktorí patria k elite slovenskej lukostreľby, sa výsledky začali pomaly, ale isto dostavovať. Sú za tým však dlhé hodiny, dni a noci tréningov, ako aj rady, pomoc a podpora z každej strany, či už od rodičov, lukostrelcov, trénerov, kamarátov alebo učiteľov v škole.

Z čoho všetkého pozostáva tvoj tréning? Máš pred súťažou aj nejakú špeciálnu prípravu?
- Dá sa povedať, že každý tréning je individuálny. Väčšinou sa venujeme výlučne strieľaniu. Samozrejme, pred tréningom máme rozcvičku, diskusiu o problémoch technického rázu a podobne.
Na súťaže nemám špeciálnu prípravu, ale otec mi vždy pred tým kontroluje výstroj a hlavne luk, nastavuje určité veci, ktoré by mohli ovplyvniť moje výsledky, aj keď vždy to uzavrie so slovami: „Najdôležitejší je ten, kto luk ovláda.“
Ako si spomínal, asi dva roky si súčasťou Lukostreleckého klubu v Senici. Kto vás v klube trénuje?

- Trénuje nás Libor Kubíček st., ktorý je zároveň aj predsedom klubu. Svoju zásluhu na tréningoch má aj jeho syn Libor Kubíček ml., ktorý sa s nami delí o dlhoročné skúsenosti a vedomosti.
Lukostreľbe sa venuje aj tvoja sestra, kto začal skôr?
- Z našej rodiny som začal strieľať prvý ja. Asi o štvrť roka neskôr začal aj môj otec a zhruba po pol roku do toho otec nahnal aj moju sestru, ktorá sa začala o lukostreľbu zaujímať.
Je lukostreľba finančne náročná?
- Áno, je finančne náročná, ale dnes je finančne náročný každý šport, ktorému sa chcete venovať naplno a stále.
Máš za sebou úspešnú halovú sezónu. Ako ju hodnotíš? Slovenským lukostreleckým zväzom si boli ocenený ako talent roka. Čo pre teba toto ocenenie znamená?
- S halovou sezónou som nadmieru spokojný. Je to pre mňa veľký posun, lebo viem, že sú s mojimi výsledkami spokojní všetci, ktorí ma poznajú. Ocenenie Talent roka pre mňa znamená veľa a povzbudzuje ma k väčšej iniciatíve v streľbe. Ocenenie som viac-menej dostal za minuloročné súťaže, v ktorých nebolo dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa a vydržať do konca.
Ktorá sezóna je náročnejšia, halová alebo vonkajšia?