Výnimkou nie je ani Záhorie, kde je najväčší problém najmä v dorasteneckej kategórii. Kým niektoré kluby o mládež prichádzajú, existujú aj výnimky, kde z roka na rok detí pribúda. Jednou z nich je aj klub TJ Nafta Gbely.
V klube celkovo funguje päť mládežníckych kategórii od U9 až po U19. Štyri z nich (U9, U11, U13 a U15) fungujú pod vedením Adama Ambru, ktorý je okrem toho aj trénerom mužov TJ Nafta Gbely pôsobiacich v V. lige Západ.
S Adamom Ambrom sme sa rozprávali o tom, prečo je futbalová mládež problematická, v čom je ich klub iný od ostatných, ale aj čo sa snaží deťom od útleho veku vštepiť v tréningovom ako aj zápasovom procese.
Kto je Adam Ambra?
Adam Ambra (25 rokov)
S futbalom začínal v Gbeloch, ďalej pôsobil v kluboch ČSFA Malacky, ŠK Slovan Bratislava, U.C Albinoleffe Calcio a 6 mesiacov v Sparte Praha. V 15-tich rokoch bol na stáži v talianskych kluboch v Brescii Calcio a v Reggine, v Anglicku zasa v Nottinghame Forest. Pôsobil vo všetkých mládežníckych reprezentačných kategóriách od U15 až po U21. Spolu odohral 37 medzištátnych zápasov. Profesionálnu futbalovú kariéru musel ukončiť kvôli zraneniu. Trénovaniu v Gbeloch sa venuje od decembra 2015.
V súvislosti s mládežou je charakteristické aj spojenie problémové kategórie. V čom to podľa vás spočíva, alebo aké faktory vplývajú na nedostatok mládeže vo futbalových kluboch?

- Osobne vidím problém vo viacerých faktoroch. V prvom rade nemá mládež až taký záujem o futbal, ako to bolo v minulosti. Nie je to však len o generácii detí, ale aj ich rodičov. Deti síce strácajú záujem, majú rôzne iné aktivity ako futbal a celkovo šport, čo je spôsobené aj vplyvom elektronizácie, ale chyba je aj v tom, že samotní rodičia ich nevedú k športu.
Ďalšiu príčinu vidím aj v tom, že dnes je veľká ponuka rôznych krúžkov, ale aj druhov športu, ktorým sa deti môžu venovať. Niekedy majú viacero záujmov alebo inklinujú k viacerým športom, ale v tom prípade nerobia ani jeden naplno.
U vás však futbalová mládež funguje na veľmi dobrej úrovni. V čom je váš klub iný?
- Myslím si, že sa neodlišujeme nejakým zázemím klubu alebo niečím podobným, skôr vidím rozdiel v tom, že deťom venujeme viac času. Venujeme sa im spoločne s otcom, ktorý je mojím asistentom, ale aj manažérom. Keďže je to zároveň aj mojím zamestnaním, mám dostatok času na prípravu ako aj na samotné tréningy.

Čo vás viedlo k trénovaniu?
- Nakoľko mi kvôli zraneniu nevyšla futbalová kariéra, chcem sa venovať tej trénerskej a urobiť niečo pre futbal. Ako bývalý profesionálny futbalista som pôsobil v zahraničí a tieto skúsenosti sa snažím preniesť do tréningového procesu. Rovnako som zbieral poznatky aj od profesionálnych trénerov, ktorí majú oveľa bohatšie skúsenosti ako ja. Od nich beriem inšpiráciu a rady, ktoré potom využívam v trénovaní. Snažím sa vyskladať tréningy tak, aby to tie deti čo najviac bavilo a viedlo k víťazstvám.