Sobota, 13. august, 2022 | Meniny má Ľubomír

Vedeli ste, že na Slovensku sa kedysi jazdilo vľavo?

Zmena vyvolala chaos. Premiestniť museli taxíky, benzínové stanice, telefónne búdky aj pouličné hodiny.

Na archívnej snímke z roku 1939 riadi dopravný strážnik dopravu v Prahe. Na archívnej snímke z roku 1939 riadi dopravný strážnik dopravu v Prahe. (Zdroj: EASYFOTO TASR - Ivan Kríž)

BRATISLAVA. Zmena mala nastať od 1. mája 1939. Vstup nemeckých vojsk do Prahy ju urýchlil na marec.


V Slovenskej republike sa jazdí vpravo, ale pred 80 rokmi sa jazdilo vľavo, ako je to napríklad vo Veľkej Británii. Československo hraničilo v 30. rokoch prevažne so štátmi (okrem Maďarska), kde bola zavedená jazda vpravo.

Prečítajte si tiež: Na špeciálnej olympiáde v Abú Dhabí bojujú aj naši športovci Čítajte 

Tak sa Masarykova prvá republika zaviazala v roku 1931 v Ženeve, že do roku 1936 taktiež zavedie na našich cestách pravostranný smer jazdy.

Zmena sa odkladala

Proti zavedeniu nového pravidla sa v Československu postavili odborníci, ktorí upozorňovali na značné finančné náklady z dôvodu nutných úprav komunikácií, prebudovania nástupíšť, výhybiek atď., a to vo výške 20 miliónov korún, píše sa v knihe Historie dopravní policie.

SkryťVypnúť reklamu

Zároveň namietali, že zmenou smeru jazdy by vznikol taký zmätok, ktorý by si vyžiadal veľké škody na majetku a životoch. „Konštatovali vtedy, že Praha a ani Bratislava nie je stavaná na prevádzku vpravo a polemizovali o tom ďalších niekoľko rokov. Napriek tomu bolo vďaka Stálemu výboru z 10. septembra 1938 rozhodnuté, že zmena smeru jazdy bude uskutočnená k 1. máju 1939," približuje publikácia.

Rýchla zmena

„Dňa 15. marca 1939 vstúpili do Prahy nemecké vojská, o deň neskôr vznikol protektorát Čechy a Morava a v ten istý deň bolo vydané rozhodnutie, že v záujme zjednotenia dopravných predpisov s Nemeckom dôjde k zmene smeru jazdy už 17. marca o 6. hodine ráno.

Napriek všetkých udalostiam bolo možné konštatovať, že tempo prác potrebných pri presmerovaní dopravy bolo ohromujúce. Len v Prahe boli vyznačené všetky jednosmerné ulice, bolo premiestnených 1000 dopravných značiek, vyznačené priechody pre chodcov, zmenené niektoré dopravné svetelné signály, namaľované šípky v jazdnej dráhe, uvádza sa ďalej v knihe. Slovenský spisovateľ Juraj Šebo vo svojej knihe Krízové 30. roky napísal: „Od 18. marca 1939 sa aj v Bratislave začalo jazdiť vpravo. V protektoráte Čechy a Morava už o deň skôr. Zase nás predbehli." Marcové vydanie českého magazínu Reflex Speciál pripomína, že v samotnej Prahe sa jazda vpravo začala aplikovať až od 26. marca 1939.
„Predpokladám, že veľmi málo vodičov má vedomosť o tom, že presne pred 80 rokmi sa skončilo na Slovensku, respektíve v Československu obdobie, keď sa aj u nás jazdilo po ľavej strane," uviedol vedúci oddelenia bezpečnosti cestnej premávky a dopravných nehôd odboru dopravnej polície Prezídia Policajného zboru SR Tomáš Vrábel.

SkryťVypnúť reklamu

Dopravná stráž na cestách

V spomínanom období sme boli jednou z posledných krajín, v ktorej sa aplikovala ľavostranná premávka. „Prechod na pravostrannú premávku bol naozaj významnou zmenou v súvislosti s cestnou premávkou. Nedotýkal sa len vodičov motorových vozidiel, ale takisto aj prevádzky električiek, cyklistov, chodcov a iných účastníkov cestnej dopravy. Uvedená zmena si v niektorých mestách vyžadovala rozsiahle úpravy, ktoré spočívali najmä v prebudovaní dopravného značenia, premiestnenia nástupných ostrovčekov a podobne," vysvetlil Vrábel.
Samotné prípravy na zmenu smeru jazdy boli monitorované, a to najmä v Prahe. Písalo sa o tom aj v dobových novinách Polední národní politika. „Na početných miestach v Prahe boli posilnené hliadky dopravnej stráže, a tak na Václavskom námestí pri Vodičkovej ulici, kde musel byť odstránený semafor stojaci v jazdnej dráhe, je doprava riadená ručne," uvádzalo sa v spomínaných novinách z 22. marca 1939. Noviny dokonca vytvorili odpovede na najčastejšie otázky: „Ako sa zmení jazda Prahou? Ulice, ktoré boli doposiaľ jednosmerné, zmenia smer jazdy. Čo bolo nutné z ulíc odstrániť? Všetko, čo bolo prekážalo jazde vpravo. Na uliciach stálo množstvo stánkov a tabakových búdok. Tie bolo nutné posunúť ďalej, alebo úplne premiestniť. Taktiež benzínové stanice na niektorých križovatkách tiež zavadzali doprave aj stanoviská taxíkov. Niekedy ich stačilo jednoducho obrátiť, inokedy bolo potrebné ich posunúť. Nakoniec prišiel rad aj na niektoré z verejných hodín a telefónnych búdok." Praha mala v tom čase málo priechodov cez cesty, ktoré museli byť taktiež nové, aby vyhovovali novému smeru jazdy. V pražských uliciach ich bolo v tom čase 95, čo už vtedy označovali za nedostatočný počet. Premiestnených bolo viac ako 600 dopravných značiek, a to z ľavej na pravú stranu.

SkryťVypnúť reklamu

Nehôd pribudlo

Zmenu smeru jazdy z ľavej na pravú stranu propagovali prostredníctvom Autoklubu, agentúry ČTK a napríklad do škôl bolo rozposlaných približne 20-tisíc poučných brožúr.

„Po zmene smeru jazdy došlo v prvý deň k 40 nehodám, druhý deň k 44 nehodám, tretí deň k 38 nehodám, štvrtý deň k 29 nehodám a v piaty deň k 56 nehodám," spomína sa v knihe Historie dopravní policie. Uvedené čísla prevyšovali asi o 40 percent bežný priemer dopravných nehôd, ale podľa vtedajších záznamov nebolo možné tvrdiť, že nárast bol spôsobený iba zmenou smeru jazdy. Zvýšila sa totiž hustota premávky, Prahou sa pohybovali vojenské vozidlá, a takmer určite sa na nehodovosti odzrkadlil aj vplyv zmeny politických a spoločenských pomerov a všeobecná nervozita obyvateľstva.

Zmena smeru jazdy bola v tom čase náročným procesom, avšak premávka nebola taká hustá ako v súčasnosti. „Napriek zníženiu ceny áut z pôvodných 60- až 80-tisíc korún v roku 1929 na 20- až 25-tisíc korún, vozidiel nebolo veľa. Ľudia neboli odkázaní na dopravné prostriedky tak ako dnes. Vozidlá vlastnili významní obyvatelia obcí a majetnejší ľudia," spomína sa v knihe spisovateľa Šeba Krízové 30. roky.

Podľa vtedajších štatistík úradníci mali plat od 9000 do 39-tisíc korún ročne. „Avšak omnoho nižšie mzdy boli v robotníckych profesiách. Najnižšia mzda, ktorá bola vtedy vyplácaná, väčšinou v poľnohospodárstve a v domácich a osobných službách (slúžky), predstavovala 250 korún mesačne. Priemerná mesačná mzda roľníka dosahovala 550 korún a ročne 6600 korún. Pre zaujímavosť, ministerský plat činil 9000 korún za mesiac," píše sa v spomínanej knihe.

Teda auto si mohlo dovoliť málo ľudí a viac v Čechách ako na Slovensku.

Volant išiel na ľavú stranu

„Jazdilo sa na Praga Baby, osobný dvojdverový automobil, ktorý poskytoval štyri miesta na sedenie. Vozidlo dosahovalo rýchlosť 100 kilometrov za hodinu a spotreba sa pohybovala okolo osem až deväť litrov na sto kilometrov. Obľúbená bola aj Tatra 57, osobný štvordverový automobil," ozrejmuje sa v knihe. Podľa tohto zdroja všetky československé automobilky ako Škoda, Praga, Tatra či Aero vyrábali vozidlá s volantom na pravej strane, vhodné na ľavostrannú premávku (automobilky boli dislokovane len v Čechách, na Slovensku nebola ani jedna). Výrobcovia áut prirodzene negatívnejšie „privítali" zmenu jazdy, keďže s tým súviseli zmeny volanta sprava na ľavú stranu.

Podľa pamätníkov bola zmena jazdy naplánovaná na tri dni. Prvý deň policajti šoféra upozornili, druhý deň bola určená prísna pokuta. Napriek tomu, že od zmeny smeru jazdy uplynulo 80 rokov, aj dnes sa občas na slovenských cestách vyskytne takéto historické vozidlo, avšak nedá sa odhadnúť, koľko je na Slovensku vozidiel nastavených na pravostranné riadenie.

„Nie všetci zberatelia historických vozidiel z obdobia 20. až 30. rokov sú totižto registrovaní v kluboch. My ich máme v expozícii približne desať, povedal riaditeľ Múzea dopravy v Bratislave Ernest Huska. Podľa jeho slov takéto historické vozidlo si prirodzene vyžaduje väčšiu starostlivosť. „Pravostranné riadenie vo všeobecnosti nie je až taký problém, keďže kopíruje šofér pravú stranu vozovky, komplikovanejšie je to však pri predbiehaní iného vozidla, vysvetlil Huska.
Rozdiel medzi ľavostranným a pravostranným riadením nespočíva len v tom, po ktorej strane komunikácie sa vedie vozidlo. „Spočíva vo viacerých odlišnostiach, akými sú napríklad nastavenie svetiel, preto pri použití vozidla s pravostranným riadením je predpoklad, že budete osvetľovať protiidúcich vodičov, nakoľko svetlá sú nastavené na ľavostrannú premávku vozidla. Pedál akcelerátora, brzdy a spojkového pedála sú umiestnené rovnako ako pri ľavostrannom riadení. Uvedené sa týka aj manuálnej prevodovky, pri ktorej sú rýchlostné stupne zadefinované ako pri ľavostrannom riadení," dodal Vrábel.

Najčítanejšie na My Záhorie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  2. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  3. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky
  4. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  5. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  6. Prehľad a automatizácia
  7. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  8. Na Oravskej priehrade s Kalim aj Spievankovom. Vidíme sa naživo
  1. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  2. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  3. Z vývoja paliva pre Formulu 1 ťažia aj bežní vodiči
  4. Trenčín potrebuje nový impulz!
  5. Shell: So znižovaním emisií to myslíme vážne
  6. Sezóna slovenského ovocia je v plnom prúde
  7. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  8. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  1. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 14 692
  2. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane 13 782
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 11 562
  4. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur 7 649
  5. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete 5 010
  6. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať 4 553
  7. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha 3 204
  8. Kde u nás kúpite domácke potraviny 2 639

Blogy SME

  1. Daniel Bíro: Mestské legendy - čo sú zač? A s ktorými príbehmi sa môžeme stretnúť?
  2. Za živé rieky: Ipeľ. Rozdelená krajina, rozdelená rieka
  3. Věra Tepličková: Koniec strachu alebo Už len svetlé zajtrajšky (optimistická úvaha na víkend)
  4. Roman Kebísek: Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3
  5. Katarína Chudá: Amrita Sher-gil: škandalózny život indickej maliarky
  6. Miroslav Galovič: Cykloleto 2022. Časť 3 - Budatínsky hrad. Exteriér a park.
  7. Štefan Vidlár: My dúchotci
  8. Maťo Chudík: Nedopovedané príbehy
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 129 906
  2. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 12 306
  3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 10 937
  4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 9 452
  5. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 8 826
  6. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 6 277
  7. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu. 5 683
  8. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 3 469
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  3. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  4. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  5. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  6. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Záhorie - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Záhorie

Novinky z MY regióny.

TOP správy z regiónov: Prehľad najzaujímavejších informácií a najčítanejších správ z MY Regióny v uplynulom týždni.


12. aug
Múzeum Senica.

Výstava bude inštalovaná v priestoroch múzea a slávnostná vernisáž sa uskutoční v nedeľu 14. augusta o 15.00 h.


TASR 12. aug
Zľava Patrik Lehuta s manželkou a Dávid Lehuta s manželkou.

Pre Slovákov je zákazník pán, pre Japoncov Boh, upozorňuje na rozdiely Dávid Lehuta.


12. aug
Zuzana Almáši Koreňová, umelkyňa, psychologička, pedagogička a mediátorka.

Od drevárstva, psychológie a pedagogiky prešla cez mediátorstvo až k umeniu.


12. aug

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Ak nosíte vodu z potoka vo vedrách, nič sa nedeje, ak využijete čerpadlo bez schválenia, hrozí vám pokuta.


12. aug

Každá jedna obložená misa je originál.


11. aug

Jeden muž sa pobytu za mrežami vyhýba už 14 rokov.


11. aug

Väčšina hľadaných sa skrýva, pretože na nich bol vydaný príkaz na zatknutie.


11. aug

Blogy SME

  1. Daniel Bíro: Mestské legendy - čo sú zač? A s ktorými príbehmi sa môžeme stretnúť?
  2. Za živé rieky: Ipeľ. Rozdelená krajina, rozdelená rieka
  3. Věra Tepličková: Koniec strachu alebo Už len svetlé zajtrajšky (optimistická úvaha na víkend)
  4. Roman Kebísek: Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3
  5. Katarína Chudá: Amrita Sher-gil: škandalózny život indickej maliarky
  6. Miroslav Galovič: Cykloleto 2022. Časť 3 - Budatínsky hrad. Exteriér a park.
  7. Štefan Vidlár: My dúchotci
  8. Maťo Chudík: Nedopovedané príbehy
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 129 906
  2. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 12 306
  3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 10 937
  4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 9 452
  5. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 8 826
  6. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 6 277
  7. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu. 5 683
  8. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 3 469
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  3. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  4. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  5. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  6. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu