MALACKY. Narodil sa v Malackách 2. marca 1884 a tento rok je už 135 rokov od jeho narodenia. Bol synom advokáta doktora Jozefa Dérera.
Vyštudoval právo a pôsobil v politike. Bol advokátom a niekoľkonásobným ministrom, neskôr prezidentom Najvyššieho súdu v Prahe. V roku 1933 mu slávnostne udelili čestné občianstvo Malaciek. Ivan Dérer zomrel 10. marca 1973 a tento rok je už 46. výročie od úmrtia.
Zareagoval na vojnu
Dérer patril k popredným prívržencom idey jednotného československého národa. Bol účastníkom odboja počas prvej aj druhej svetovej vojny. Na vypuknutie vojnovej hystérie zareagoval článkom „Hyeny chcú ísť do vojny“, za čo bol zatknutý.
Ako reakciu na jeho článok mu však davy porozbíjali okná na jeho byte.
Na začiatku vojny narukoval na front a v prvej svetovej vojne bol zranený v bitke pri Ivangorode.
Malacká hudobná jar oslávi 55 rokov Čítajte Do konca vojny žil vo Viedni, kde pracoval na cenzúrnom úrade.
Snažili sa čo najviac pracovať v prospech československej veci.
V roku 1918 sa stal jedným zo spoluautorov a signatárov Martinskej deklarácie a ako člen Slovenskej národnej rady dopravil tento dokument do Prahy. V Prahe sa Ivan Dérer stal členom Revolučného národného zhromaždenia.
Dokumentárny film Ivan Dérer vyrobila v rámci tv cyklu Historická panoráma Slovenská televízia Bratislava v roku 1999.
Politik aj minister
Bol poslancom Revolučného národného zhromaždenia V parlamente pracoval
predovšetkým v ústavno-právnom výbore.
Pustil sa do budovania Československej republiky. Na Ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska mal na starosti referát pre spravodlivosť.
Holíč: V sociálnych službách hrozí kolaps Čítajte Neskôr sa stal na krátky čas aj ministrom pre správu Slovenska.
Bol poslancom Národného zhromaždenia za Československú sociálnodemokratickú stranu robotnícku aj predsedom Krajinského výkonného výboru na Slovensku.
Po rozpade republiky bol zbavený slovenského občianstva a prišiel o svoj byt. Bol vyškrtnutý zo zoznamu advokátov. Žil v Prahe, kde sa aktívne zapojil do ilegálneho protifašistického odboja.
Do odboja vstúpil s odbojovou skupinou Úvod. Skupina bola v kontakte s Londýnom a jej úlohou bolo okrem iného zhromažďovanie spravodajského materiálu. Jeho činnosť bola odhalená, bol nacistami väznený na Pankráci a neskôr sa dostal aj do koncentračného tábora v Terezíne.
Po skončení vojny sa v roku 1946 stal čestným predsedom Strany práce. Bol predsedom Najvyššieho súdu.
V rokoch 1954 – 1955 bol väznený komunistickým režimom.
Po prepustení sa opäť zamestnal v Ústave jazykov a literatúry ČSAV.
V roku 1968 začal opäť vystupovať na verejnosti. V tom istom roku skritizoval Husákovu politiku federalizácie.
