Zápasy rozhoduje aj v sedemdesiatke. Život bez futbalu si nevie predstaviť

SENICA. Marián Bednár je najstarším aktívnym rozhodcom v Oblastnom futbalovom zväze Senica.

Rozhoduje 40 rokov

Rozhodovanie po prvýkrát okúsil v roku 1979 a paradoxne ho k nemu doviedlo trénovanie mládeže.

Prečítajte si tiež: REGIONÁLNY FUTBAL: Lakšárska Nová Ves sa na jar predstaví s novým trénerom Čítajte 

„Po ukončení futbalovej kariéry som trénoval žiakov v Kunove. Vtedy bolo zvykom, že keď sme chodili hrávať von, vždy rozhodoval zápas niekto od hostí, či už to bol tréner alebo vedúci mužstva, a tak mi to odvtedy nejak zostalo. Rozhodca v tých časoch dostával za mládežnícky zápas 5 korún, čo nebolo príliš zaujímavé, a málokto chcel mládež pískať,“ začal rozhovor Bednár.

S úsmevom však spomína aj na svoj prvý majstrovský zápas mužov.

(zdroj: ARCHÍV MB)

„Bolo to derby stretnutie medzi Prietržou a Osuským, pamätám si, že bolo dosť blata a nevedel som ani, ako si mám chytiť píšťalku, či si ju mám uviazať okolo ruky alebo zavesiť na krk. Časom som sa však oťukal a už to išlo.“

Kým v dobe jeho začiatkov pôsobilo v senickej oblasti 46 rozhodcov, dnes ich je na nominačnej listine o polovicu menej.

„Premýšľal som nad tým, že s rozhodovaním skončím. Už ani ľudia nie sú ako kedysi, z ihrísk sa vytratila úcta a rešpekt. Keď som bol mladší, rozhodcov si viacej vážili. Ja som síce už po tých rokoch imúnny, navyše mnohí z hráčov ma poznajú, pretože som im rozhodoval zápasy už v mládežníckych kategóriách a vedia, čo si môžu dovoliť. Keďže je však v oblasti nedostatok rozhodcov, rozhodol som sa ešte zostať,“ vysvetľuje dôvody Bednár.

V dobrej forme sa udržiava aj vďaka voľnočasovým aktivitám, medzi ktoré patrí turistika či záhradkárčenie.

Prečítajte si tiež: Čaro dedinských štadiónov: Rohov a Rybky kedysi písali spoločnú futbalovú históriu Čítajte 

Rozhodca je tiež len človek

Dobrý rozhodca si podľa Mariána Bednára musí na ihrisku vytvoriť prirodzený rešpekt a dodržiavať pravidlá. Keď začal rozhodovať zápasy, pohyboval sa v známom prostredí, kde ho mnohí hráči poznali a mali na neho požiadavky, aby sem-tam prižmúril oko.

„Boli to chalani, proti ktorým so donedávna hrával, takže ma poznali a každý chcel, aby som im na ihrisku pomohol. Moja odpoveď však bola odmietavá, v zápase sú určité pravidlá, ktoré sa musia dodržiavať a nie je priestor na žiadne sympatie.“

Rozhodca musí byť spravodlivý a musí si vedieť zachovať chladnú hlavu. Samozrejme, chyby prísť môžu, ale nesmú byť úmyselné. Úloha rozhodcu nie je jednoduchá, vždy sa nájde niekto, kto s verdiktom arbitra nie je spokojný, najmä v dnešnej dobe, kedy chodí na futbal čoraz viac „odborníkov“.

„Nikdy nebudú s vaším rozhodnutím spokojní všetci, navyše aj rozhodca je len omylný človek. Veď chyby vidíme aj v profesionálnom futbale.“

Sám spomína na jednu nepríjemnosť, kedy sa aj on sám dopustil chyby.

„Bol som začínajúci rozhodca a hral sa náročný zápas Koválova s Borským Mikulášom o majstra okresu. V tomto zápase som sa dopustil chyby