SKALICA. Mužstvo MFK Skalica vedie od novej sezóny Jozef Dojčan, ktorý v predchádzajúcom ročníku pôsobil ako tréner dorastu. Za svojich asistentov si zvolil Pavla Majerníka a Andreja Fišana. Obaja nastupovali v uplynulej sezóne v základnej zostave Skaličanov.
Pre trénerskú trojicu je táto skúsenosť novou, obzvlášť pre bývalého kapitána mužstva Pavla Majerníka. V rozhovore nám prezradil, ako si zvykal na trénerskú lavičku, ako prebieha zimná príprava v Skalici, ale aj či na jar plánuje vybehnúť opäť na trávnik.
Počas jesene ste boli súčasťou realizačného tímu MFK Skalica v pozícii asistenta trénera. Aká pre vás bola jesenná časť z tohto pohľadu? Pomohol vám tento polrok v posune pri získavaní trénerských skúseností?
– Určite áno, pretože v pozícii asistenta trénera som pôsobil už ako hráč v kabíne a bola to dielčia práca. Teraz je to však úplne niečo iné, keď v tejto funkcii pôsobím naplno. Čo sa týka skúseností, veľa som ich nabral už ako hráč a vedel som našej trénerskej trojici v tomto smere pomôcť.
Ako sa vám spolupracuje v trénerskom triumviráte s Jozefom Dojčanom a Andrejom Fišanom?
Jozef Dojčan úspešne nadviazal na prácu svojho predchodcu Čítajte – Je potrebné povedať, že čo sa týka seniorskej súťaže, sme traja mladí tréneri a dokonca s Andrejom Fišanom sme úplní novici. Keď prirátame, že tréner Jozef Dojčan predtým trénoval mládežnícke kategórie, s ktorými bol ale veľmi úspešný, tak sa dá povedať, že pri A-mužstve sa učíme a zbierame skúsenosti všetci traja. Je to pre nás ako pre trénerov výzva, postupne sme sa zladili a myslím si, že fungujeme na veľmi dobrej úrovni.
Bol pre vás prechod z pozície hráča do funkcie asistenta trénera náročný?
– Ako hráč som pôsobil na profesionálnej úrovni viac ako 20 rokov a na trávniku som si to vyslovene užíval. Som si však vedomý toho, že prišiel určitý čas posunúť sa ďalej. Futbal ma veľmi baví, je to môj život a ako hráč som si toho odžil veľa, teraz však chcem napredovať ako tréner. Musím povedať, že trénerská práca ma veľmi baví.
Venujete sa aj trénovaniu mládeže, ktorá má svoje špecifiká. Je to náročnejšie ako práca s mužmi?
– Nenazval by som to ako náročnejšie, pretože sú to dve diametrálne odlišné kategórie. U mládežníkov pôsobím v kategórii U11, čo je prípravkársky vek, kde sa s deťmi prakticky hráme. Je potrebné im vytvárať také tréningy, aby ich bavili. Samozrejme, učíme sa začiatočnícke veci od základov, teda nielen prácu s loptou, ale aj futbalové návyky. Pri mužskom futbale je to úplne niečo iné, je tam zodpovednosť, tlak na výsledky a iné veci v tréningovom procese, ako je taktika, disciplína a podobne.
Ste držiteľom druhej najvyššej trénerskej licencie UEFA A, zvažujete aj vyššiu kvalifikáciu?
– Ako som už spomínal, futbal je môj život a venujem sa mu od útleho veku. Tak ako som sa chcel posúvať ako hráč, chcem sa teraz posúvať ako tréner. V tomto smere mám už splnenú potrebnú prax k vyššej licencii, takže k najbližším prijímacím skúškam by som sa chcel zodpovedne pripraviť a vyskúšať to.
Odbočme však od trénovania, ako by ste zhodnotili jesennú časť Skalice po hernej aj výsledkovej stránke?
