SKALICA/STUPAVA. Krátko pred koncom januára sa na Záhorí narodili viaceré významné osobnosti.
Práve dnes, 29.1., by narodeniny oslavoval nielen hudobný skladateľ a hráč na klávesových nástrojoch Marián Varga, ale aj rodák z rovnakého mesta, Skalice, evanjelický farár a realistický dramatik Jozef Hollý.
Prečítajte si tiež: Povesť hovorí, že na Žalostinej zakliala matka dcéru
Rovnaký deň mal v rodnom liste zapísaný aj Stupavčan, významný sochár, pedagóg a národný umelec Jozef Kostka.
Rod plný známych mien
Najstarším spomedzi menovaných Záhorákov bol Jozef Hollý. Narodil sa v roku 1879 a bol autorom úspešných veselohier Kubo a Geľo Sebechlebský a tiež organizátorom ochotníckeho divadla na Slovensku.
Zomrel 3. novembra 1912, no dal základ rodu, z ktorého pochádzali ďalšie významné osobnosti.
Jeho syn, Martin Hollý st., bol významnou osobnosťou slovenského divadla, filmu, rozhlasu a televízie.
Jeho dcéra, Elena Holéczyová (1906-1983) bola čipkárkou, textilnou výtvarníčkou, dramatičkou i scenáristkou. V roku 1976 jej udelili titul Národná umelkyňa.
Druhá dcéra, Božena Abrhámová (1907-1990) bola matkou známeho českého herca Jozefa Abrháma.
Syn M. Hollého st., Martin Hollý ml. (1931-2004) bol známym filmovým režisérom a scenáristom. V roku 1982 získal titul Zaslúžilý umelec a v roku 2001 bol ocenený Zlatou kamerou na Medzinárodnom filmovom festivale Art Film Trenčianske Teplice.
Talentovaný sochár
Práve v roku, kedy tento svet Jozef Hollý opustil, sa narodil jeden zo zakladateľov slovenského moderného sochárstva Jozef Kostka.
Prečítajte si tiež: Pacienti by už nemali čakať hodiny, nemocnica v Skalici zavedie nový systém
V rodnej Stupave sa vyučil v džbánkarskej dielni strýka Ferdiša Kostku (1926–1929). Absolvoval Umelecko-priemyslovú školu v Brne (1929–1932), Umeleckopriemyselnú školu v Prahe (1932–1937).
V Paríži absolvoval študijný pobyt (1938-1939). Od roku 1940 pracoval na Oddelení kreslenia a maľovania na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave.
Bol profesorom na Pedagogickej fakulte (1947–1949), viedol figurálne sochárstvo na VŠVU (1949-1973). V rokoch 1966–1968 podnikol študijné cesty do Anglicka, Francúzska a Talianska.
Tvoril aj diela vo verejnom priestore. Napríklad pomník Víťazstva pre Bratislavu, Pomník SNP v Partizánskom, súsošie Vďaka na bratislavskom Slavíne, plastiku Slovenská jar - pomník Ľudovíta Štúra v Modre.
Zúčastnil sa Bienále v Sao Paulo (1957), Bienále v Benátkach (1958). Na svetovej výstave v Bruseli získal striebornú medailu za reliéf Na brehu rieky (1958).
Je laureátom ceny Cypriána Majerníka (1963), nositeľom titulu národný umelec (1967). Zomrel v Bratislave v roku 1996.
Geniálny hudobník
Marián Varga, rodák zo Skalice, sa narodil 29. januára 1947. Od šiestich rokov navštevoval ľudovú školu umenia, neskôr bol žiakom Bratislavského konzervatória, kde študoval tri roky hru na klavíri u Romana Bergera a kompozíciu u Andreja Očenáša.
V lete 1967 prišiel do skupiny Prúdy. S ňou nahral v decembri 1968 v štúdiu Československého rozhlasu v Bratislave dnes už kultový album Zvonky, zvoňte.
Na prvej platni skupiny Prúdy je Varga autorom deviatich skladieb. Po vydaní albumu zo skupiny odišiel a na jeseň 1969 založil prvú artrockovú kapelu v Československu, Collegium Musicum.
Inšpiráciou pre neho bola anglická skupina Nice, keď si pozrel ich koncert v Prahe. Prvými nahrávkami skupiny Collegium Musicum boli v júli 1970 skladby Hommage á J. S. Bach a Ulica plná plášťov do dažďa.
Prečítajte si tiež: Senica: Kontrola má byť hotová o mesiac, stavenisko majú odovzdať už v marci
Nahrávali ich v štúdiu rozhlasu v Brne a vyšli na etikete vydavateľstva Panton ako prvá EP platňa. V roku 1971 vydali prvú LP platňu Collegium Musicum.
Od tohto obdobia repertoár skupiny pozostával prevažne z inštrumentálnych kompozícií, jednak interpretácií skladieb klasickej hudby autorov Bartóka, Haydna či Stravinského a vlastných skladieb, ktorých autorom bol práve Varga. Ešte v závere roku 1971 nahrali dvojalbum Konvergencie.
Priebežne sa Varga venoval aj piesňovej tvorbe, v spolupráci s Pavlom Hammelom vydali päť albumov, medzi nimi Zelená pošta (1972) a Na druhom programe sna (1977).
Varga je autorom scénickej hudby k viacerým televíznym a divadelným inscenáciám. Je autorom hudby k filmom Dušana Trančíka Amulet, Iná láska, Štvrtý rozmer, Víkend za milión. Spolu s Hammelom zložili hudbu do prvého slovenského muzikálu Cyrano z predmestia, ktorý mal premiéru 8. októbra 1977 na Novej scéne v Bratislave.
V roku 1979 sa zostava Collegia Musica rozišla. V ďalšom období existovala táto skupina iba ako príležitostná štúdiová formácia. Varga sa rozhodol pre sólovú dráhu. V poslednom období je známa jeho spolupráca aj koncertná činnosť s Moyzesovým kvartetom.
Z jeho albumov po roku 2000 to sú Solo In Concert (2003), kompilácia Hommage á Marián Varga (2003) Marián Varga & Moyzesovo kvarteto (2006), CD a DVD Speak, Memory (2010). Z novembra 2011 je album Marián Varga a Noneto.
Prezident Andrej Kiska mu 13. januára 2015 udelil vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za prínos pre slovenskú kultúru v oblasti hudobného umenia. Krištáľové krídlo za rok 2016 za celoživotné dielo Marián Vargadostal 29. januára 2017.
9. augusta toho istého roku zomrel vo veku 70 rokov.
