TRNAVA. Manželia Zdenka a Miroslav Balážovci z Novej Dubnice sú profesionálni náhradní rodičia, sú zamestnancami Detského domova v Trnave.
Profesionálnym rodičom sa môže stať takmer každý Čítajte To, ako vyzerá bežný život v profirodine, čo ich k tomu viedlo i ako relaxujú sa dozviete v nasledujúcom rozhovore.
Ako dlho už pracujete ako profesionálni rodičia?
– Ja pracujem ako profi rodič približne 6 rokov. Manžel sa pridal ku mne asi po dvoch rokoch.
Máte vlastné deti?
– Áno, máme štyri biologické deti. Najstarší syn je už ženatý, dcéra študuje piaty rok na medicíne a ďalší syn a dcéra študujú na gymnáziu. Profi-rodičovstvo je normálne zamestnanie. Sme zamestnancami detského domova, avšak svoju prácu si vykonávame doma.
Čo vás k tomu viedlo?
– Myslím si, že každé dieťa má na to nárok. Už ako mladé dievča som vnímala veľkú nespravodlivosť, keď dieťa nemôže vyrastať v pokojnej rodine s oboma rodičmi.
Vtedy som si zaumienila, že ak budem mať svoju rodinu, tak pomôžem niektorým deťom z domova, aby aj ony mohli vyrastať v rodinnom prostredí a byť šťastné.
Manžel s vami súhlasil?
– Na tomto sme sa dohodli ešte pred svadbou. Takže, keď sme už mali svoje štyri biologické deti, adoptovali sme si vtedy len dvojročné dievčatko. Aj keď sme mali skúsenosti s výchovou, netušili sme, aký balík rôznych blokov a trápenia si nesie takéto „nechcené“ dieťa.
Po adopcii ste sa rozhodli pre profirodičovstvo...
– Vnímali sme, že máme ešte kapacitu prijať ďalšie deti, ale vedeli sme, že potrebujeme mať okolo seba ľudí, ktorí majú s takýmito deťmi skúsenosti. Z toho dôvodu sme si vybrali profirodičovstvo. Vedeli sme, že budeme mať pri svojej práci podporný tím odborníkov, pri ktorých budeme môcť ľahším spôsobom tieto deti vychovávať a posúvať ich dopredu.
Deti žijú v bytoch, chcú ich tak pripraviť na bežný život Čítajte Ako vnímate vy toto zamestnanie?
– Samozrejme, nejde o bežnú prácu. Ak chceme, aby sme skutočne pomohli týmto deťom, potrebujeme to robiť naozaj so srdcom. Potrebujeme každé dieťa vnímať ako osobnosť a hľadať preň ten správny smer, aby mohlo byť šťastné.
Je to hlavne o tom, aby sa nám zverené deti dostali z rôznych svojich vnútorných bolestí, aby zažívali úspechy vo svojom živote, aby mali lásku samy k sebe, aby sa naučili vytvárať zdravé vzťahy a samy raz vychovávať svoje deti. Pre toto to vlastne robíme.
Je pre nás veľkou odmenou, keď sa nejaký čas pasujeme s nejakým problémom a zrazu sa nám ho podarí vyriešiť a vidíme pred sebou šťastné dieťa. Samozrejme, nie je to vždy jednoduché, často večer s manželom prehodnocujeme, či sme spravili tie správne rozhodnutia a nie vždy sme celkom spokojní.
