TRNAVA. O zeolite sa v poslednom období čoraz viac hovorí ako „eko“ náhrade posypovej soli. Viaceré samosprávy, aj tá trnavská, už nad ním uvažujú, limitujú ich však peniaze. Zeolit je, samozrejme, drahší ako posypová soľ.

Jeho využitie je široké. Použili ho aj pri ekologickej havárii v Černobyle či pri poškodení atómovej elektrárne v japonskej Fukušime.
Na Slovensku sa zeolit ťaží v lokalite Nižný Hrabovec na východnom Slovensku, kde je ložisko s bohatými zásobami. Lom v tejto lokalite vlastní spoločnosť Zeocem. Zeolit sa ťaží aj v ďalších krajinách po celom svete, ako napríklad v USA, Rusku, Číne a ďalších.
Jeden z najväčších na svete
„Lom v Nižnom Hrabovci s objemom zásob zeolitu je svojím rozsahom a kvalitou minerálu považovaný za jeden z najväčších nielen v Európe, ale i v celom svete,“ uviedol Marek Murányi, konatel’ spoločnosti Eco Product Slovakia, ktorá je oficiálnym distribútorom slovenských produktov zo zeolitu.

Vyťažená hornina si vyžaduje ďalšie spracovanie, tá prebieha vo výrobnom závode v Bystrom. Zákazníkov majú nielen na Slovensku, ale i v zahraničí. Zeolit má totiž široké využitie. V poľnohospodárstve, v stavebnom priemysle, dá sa využiť aj na filtráciu vody, čistenie plynov či ako posypový materiál v zime.
Zeolit je hornina sopečného pôvodu. Poznáme niekoľko druhov, na Slovensku sa ťaží zeolit „klinoptilolit“. Ten má najvhodnejšie vlastnosti pre využitie v poľnohospodárstve, v oblasti čistenia a filtrácie vody aj pre pitné účely.

„Povedať však, na ktorú oblasť je najvhodnejší, nie je vôbec jednoduché, považujem to za nemožné, vzhľadom na široké možnosti a benefity jeho použitia,“ doplnil Murányi.
Využiť sa dá aj ako náhrada posypovej soli. Podľa Murányiho má zeolit vysoko zdrsňovací a rozmrazovací účinok. Cestný posyp z neho dokáže predchádzať poľadovici a námraze.
„Zeolit do svojej vnútornej štruktúry absorbuje vodu, čím sa znižuje možnosť jej opätovného zamrznutia a vytvorenie ľadu. Pri použití v kombinácii s ďalšími látkami dokáže dosiahnuť aj efekt rozmrazovania, a to až do teploty –30 stupňov Celzia. A dokonca s tým, že je naďalej dodržaná ekologickosť posypu,“ doplnil. Zeolit má aj nižšiu tvrdosť a po zime dochádza k jeho rozpadu na menšie častice. Radikálne tak znižuje počet prípadov odskakujúcich kamienkov do vozidiel, či už do čelných skiel, či karosérií.
Skvalitní pôdu
Zeolit, ktorý zostane po zime na krajniciach, je navyše možné zamiesť na trávnaté plochy, bežne sa totiž používa ako pôdny kondicionér. Prevzdušňuje pôdu a zlepšuje jej vlastnosti.
Cestná posypová soľ vplýva negatívne na životné prostredie, preniká do povrchových či spodných vôd, pôdy a prekysľuje ich. Dosah to má na nielen na flóru. „Solenie nepriaznivo pôsobí aj na zvieratá, hlavne na psy,“ dodal. Soľ môže poškodzovať a dráždiť zvieracie labky i zaťažiť ich tráviaci systém v prípade, ak zvieratá oblizujú sneh v okolí nasolených chodníkov.

V neposlednom rade sa posypová soľ negatívne prejavuje aj na karosériách áut, na koženej obuvi, poškodzuje dlažby i cesty. „Z tohto hľadiska je zeolit ekologický variant, ako znížiť zaťažovanie životného prostredia negatívnymi vplyvmi,“ skonštatoval Murányi. V prípade, ak by viaceré samosprávy uprednostnili práve ekologickú formu posýpania, vedeli by zvýšený záujem pokryť.
„Produkcia závodu v Bystrom pokrýva vysoký počet objednávok na dodanie zeolitu z celého sveta, preto pri včasnom objednaní posypového materiálu má dostatočné kapacity na vykrytie požiadaviek slovenských aj zahraničných zákazníkov,“ ubezpečil.
Je drahší ako posypová soľ
To, o koľko je zeolit drahší než bežná posypová soľ, nám nevedel vyčísliť. Na konečnú cenu má podľa jeho slov vplyv typ balenia, typ produktu a doprava, ktorá sa odvíja od hmotnosti a vzdialenosti. Napríklad, na svojej webstránke, predávajú 25-kilogramové vrece zeolitu za niečo vyše 7 eur.
A nebolo by ho škoda na posýpanie v takomto veľkom rozsahu? Murányi si to nemyslí.
„Je to prírodná látka a po posype ciest končí vo väčšej miere opäť v prírodných podmienkach – trávniky, okolie ciest, kde môže pôsobiť ako pôdny kondicionér. Na takéto zlepšovanie pôdnych vlastností nezostáva často ani priestor, ani materiálne pokrytie, preto z tohto hľadiska nepovažujeme použitie zeolitu na cestné posypy ako mrhanie materiálom alebo ako jeho zbytočné využitie.“
Široké využitie zeolitu
Poľnohospodárstvo- ako doplnková látka v krmivách pre zvieratá, ako materiál pre podstielky hospodárskych i domácich zvierat- absorbuje čpavok, vlhkosť či rôzne ďalšie pachy. Využíva sa aj ako pôdny kondicionér – zlepšovanie pôdnych vlastností.
Stavebníctvo- prísada do cementov a betónov, zlepšuje vlastnosti stavebných materiálov
Enviromentálne využitie- filtrácia vody, čistenie pitných, bazénových aj priemyselných a komunálnych vôd s možnosťou použitia vo filtračných zariadeniach. Ako vysoký benefit predstavuje schopnosť naviazať amoniak a tak znižovať objem chemických látok na čistenie vody.
Čistenie plynov - Umožňuje zachytávať látky plynného skupenstva a využíva sa na sorpciu ťažkých kovov, dioxínov a furánov, na dehydratáciu plynov, sorpciu acetylénu, oxidu uhličitého, sírnych zlúčenín, amoniaku, na separáciu vzduchu a iné. Využitie pri úniku ropných, chemických a rádioaktívnych látok. Zeolit bol použitý aj pri ekologickej havárii v Černobyle aj pri poškodení atómovej elektrárni Fukušima.
Ekologický posypový materiál- Má vysoko zdrsňovací a rozmrazovací účinok. Cestné posypy zeolitom dokážu predchádzať poľadovici a cestnej námraze. Zeolit do svojej vnútornej štruktúry naabsorbuje vodu, čím sa znižuje možnosť jej opätovného zmrznutia a vytvorenie zľadovatelého povrchu. Pri použití v kombinácii s ďalšími látkami dokáže dosiahnuť aj efekt rozmrazovania, až do teploty -30 st.C. Zeolit je prírodný materiál, takže pri cestných posypoch nedochádza k žiadnemu negatívnemu zásahu do životného prostredia.