TRNAVA. Anglické slovo barber sa do slovenčiny prekladá ako holič či pánsky kaderník, barbershop je holičstvo.
V posledných rokoch sa so slovenským prekladom takmer vôbec nestretnete, v našich zemepisných šírkach sa udomácnil výraz barbier, ktorý sa tu používal kedysi.
Barbiershop prirovnal k mužskému klubu, kde sa chlapi nemusia na nič hrať a dávať si „servítku pred ústa“. Tak boli totiž donedávna zvyknutí v bežných kaderníctvach.
O tom, ako sa k strihaniu vlasov dostal, kde sa učil, aké sú trendy, prípadne či už aj niečo našiel zákazníkovi v brade, nám porozprával barbier Robert „Boščo“ Boškovski.
Ako sa z teba stal barbier? Pokiaľ viem, na strednej si študoval úplne iný odbor...
– Zo začiatku to bolo iba hobby. Venoval sa tomu aj môj otec, strihával mňa i svojich kamarátov. U nás doma. Keď som bol starší, tak už sa mu nechcelo a odkázal ma na holičstvá či skôr kaderníctva, ktoré tu fungovali.
Modelka z Kľačian: Mejkap na tvári? Sa cítim, ako keby som mala špinavé ruky Čítajte Kedysi som bol zaťažený na svoje vlasy, so žiadnym strihom som nikdy nebol spokojný. Ak ma aj niekde ostrihali, doma som si to dorobil podľa seba.
Neskôr som sa začal strihať sám. Po čase začali ku mne chodiť moji kamaráti. Znova som sa k tomu vrátil až ako 30- ročný.
Akože k strihaniu kamarátov u vás doma?
– Už som išiel ďalej. Začal som si zháňať podklady, mašinky, nožnice. Zadarmo som strihal u kamarátky v kaderníctve, ktorá mi ukázala zopár techník.
Úplný zlom prišiel v roku 2012, kedy sa v Bratislave otvorilo prvé pánske holičstvo Gentlemens World. Išiel som tam na pohovor a zobrali ma. A dva roky som tam tvrdo na sebe „makal“.
Aby ste si v roku 2015 spolu s kamarátom mohli otvoriť vlastný barbiershop v Trnave....
– Boli sme prví v Trnave. Prax bola dôležitá, bez nej by to nemalo svoju kvalitu a úroveň. So svojimi kolegami z Bratislavy sa dodnes občas stretávame. Dokonca aj môj bývalý šéf bol už u nás v rámci jednej akcie strihať.
Dnes už nie ste v Trnave jediní, ako vnímaš konkurenciu?
– Konkurenciu vnímam ako prospešnú, lebo ťa nakopne a nedovolí ti zaspať. Zákazníkov je veľa, každý si tak môže nájsť to svoje. Niekto hľadá dokonalý účes, iný zasa vyhľadáva charakteristickú atmosféru barbiershopu.
A tá je v každom iná. Keď sme tu boli jediní, tak sa niekedy u nás čakalo na termín aj dva tri mesiace. Teraz maximálne niekoľko dní. V našom podniku robíme už piati.
Kedysi sa holilo britvou, ktorú si holič brúsil o kožený opasok. To už uvidíme asi len vo filmoch...
– To sa už dávno nepoužíva. Najmä z hygienických a zdravotných dôvodov. Teraz sa holí už iba s britvami s vymeniteľnými čepeľami. Naživo by sa to dalo vidieť v rámci nejakej akcie, ale v reálnom živote určite nie.
Barbiershop nie je iba o účesoch a bradách, tvrdí Boškovski. (zdroj: Peter Briška)Čo holenie na hladko v dnešných časoch bradatých chlapov? Chodia aj takíto zákazníci?
– Vracia sa to, ale veľmi pozvoľna. Pravidelne ku mne chodia asi štyria ľudia. Niekedy prídu noví, ktorí chcú iba skúsiť tradičnú formu holenia s britvou.
Pánske holičstvá u nás do nedávnej minulosti suplovali dámske kaderníctva. Čím si to vysvetľuješ?
– V 50. – 60. rokoch pánske holičstvá masovo zanikali. Dôvod bol prostý, nedokázali uživiť svoje rodiny. Zlom spôsobili prvé pánske holiace strojčeky.
Obchodník so zlatom: Niekedy sa žien pýtam, či si nechcú dať prišiť ďalší prst Čítajte V minulosti sa v holičstvách hlavne holilo. Dnes je trend opačný, viac sa strihá.
V čom teda vidíš hlavné rozdiely medzi kaderníctvom a barbiershopom?
– Muži boli v kaderníctvach, ktoré boli a sú väčšinou dámske, v menšine. Väčšinou si na nich našla kaderníčka čas medzi farbením zákazníčok.
Bum-bum, do desať minút hotovo, za päť eur, ďalší prosím. A tak to aj vyzeralo. U nás sa zákazníkovi venujeme asi hodinu. Aj to vypovedá o tom, že tá úroveň je úplne niekde inde. Barbiering je o detailoch, linkách, kontúrach. Pracuje sa pomaly a precízne. Keď príde nový zákazník, analyzujem ho a volím vhodný účes podľa tvaru lebky, všímam si, či má veľké temeno, vysoké čelo, typ vlasov.
Čím si vysvetľuješ, že barbiershopy, nielen v Trnave, sa tak rapídne v posledných rokoch rozbehli? Je to tým, že sa muži o seba viac starajú?
– Nemyslím si, že by to súviselo s tým, že muži majú o seba väčší záujem. Skôr s tým, že vycítili niečo vyslovene pánske, tradíciu, klub, miesto stretnutia, kde môžu byť sami sebou, nemusia sa na nič hrať, pretvarovať sa. A barbier je tu na to, aby mu okrem strihania ten čas v kresle spríjemnil.
Ženy k vám nesmú?
– Nikomu nič nezakazujeme. Ženy k nám chodia iba zriedka, väčšinou ako sprievod. V každom prípade, servis je zameraný výslovne na mužského klienta.
Čo by nemalo chýbať poriadnemu barbierovi? Kreslo je asi základ...
– Samozrejme, kreslo musí mať každý barbier. V zásade každému stačia dve mašinky, dvoje nožnice, dva hrebene a britva. Čím sú však techniky zložitejšie a technickejšie, potrebujete toho oveľa viac. Keď sme pred pár rokmi začínali, ešte to také nebolo.
Vyrezáva do kôry stromov, na Slovensku je vraj jediný +FOTO Čítajte Súčasné barbiershopy si zakladajú na štýle. Podáva sa whisky, zapaľujú kubánske cigary...
– Tomu u nás príliš neholdujeme, ponúkame kávu a čaj. Nevravím, že niekedy v piatok sa to nezvrhne a zákazníci si nedajú zopár pohárikov whisky. Ale výnimočne. Barbieri keď tak až po záverečnej.
Na tomto štýle si však nezakladáme. Mám pocit, že tam, kde ponúkajú veľa vecí okolo, chcú iba zakryť nedostatky. Je to primárne o strihaní a o tom servise, ponúkať k tomu „dútniky“, to nepodporujem.
Sleduješ najnovšie trendy, je vôbec možné s nimi udržať krok?
– Je to remeslo, v ktorom sa treba neustále zdokonaľovať. Trendy sa až tak rapídne nemenia, menia sa skôr techniky. Často chodíme na rôzne workshopy u nás i v zahraničí, kde sa ich učíme. Rozbehlo sa to aj po tejto stránke.
A kto v súčasnosti najviac diktuje?
– Sú dva prúdy. Old school a new school. Do „starej školy“ patrí hlavne Barbier shop z holandského Rotterdamu, ktorý vznikol v roku 2009 a celé to v Európe vlastne naštartoval. Do novej školy patrí vlna z Britských ostrovov a Ruska, ktorú radím za súčasnú svetovú špičku.
Existuje retromóda, dá sa hovoriť aj o retroúčesoch?
– Vlasy sú vlasy, hlava je guľatá. Účesy sú kvázi rovnaké, len sa tam pridávajú nové prvky. Využívajú sa nové techniky, k dispozícii sú dnes aj lepšie nástroje. Množstvo strihov tu už bolo, ale teraz sa kladie väčší dôraz na detaily.
V takých dámskych kaderníctvach sa preberá všetko, od rodiny, vzťahov až po najnovšie trendy. Klebetí sa aj u vás?
Majster Zoller z Leopoldova. Posledný drotár bez internetu Čítajte – Samozrejme. (smiech) Preberáme tu všetko od futbalu až po politiku.
Aj kto mal čo oblečené a ako bol ostrihaný?
– Klebetíme ako ženy, ale v chlapských rovinách.
Ako je to vlastne so zákazníkom, kto nadväzuje prvý kontakt, keď je už v kresle?
– Barbier etika hovorí, že debatu by mal začať zákazník. Ale je to individuálne. Keď je niekto ticho, asi chce byť ticho. Takým minimálne poviem o technike a štýle strihu. Ale väčšina zákazníkov je zhovorčivých. Stačí nakopnúť témy.
Mesačne sa tu „otočia“ stovky zákazníkov a o počasí sa zrejme s nimi nebavíš. Dokážeš si zapamätať ich príbehy a keď znova prídu, vieš nadviazať? A vedia to zákazníci oceniť?
– Keď už zbadám niekoho konkrétneho, väčšinou mi vyskočí, o čom sme sa bavili naposledy. Zákazníci to ocenia. Ocenia už aj to, keď im podáš ruku či zapamätáš si ich meno. Po pol roku si nebudú pamätať, že ako dobre sme ich tu ostrihali, ale aká tu bola atmosféra. Že sa tu dobre cítili.
A to je podstata každého barbier-shopu, že je tu chlapom dobre. Takže ocenia nielen výsledný efekt – účes, ale aj celý proces a čas, ktorý tu strávili. Vracajú sa k nám tí istí.
Čo by si zákazníkovi nikdy nerobil?
– Niektorí k nám prídu s účesom na obrázku , ktorý nie je možné vzhľadom na ich hustotu vlasov vytvoriť. Vtedy sa im to snažím vyhovoriť po odbornej stránke. A ponúkam mu alternatívy. Ľudia si väčšinou nechajú poradiť. Je to hlavne o barbierovi, ten to má v rukách. Pri tvrdohlavejších volím kompromisy pred konfliktom.
Zastrihol si už niekomu do ucha?
– Raz sa mi to už stalo. Zarozprávali sme sa. Ale nič vážne.
Keď sme pri tých ušiach, opaľujete tu bežne chlpy z ucha?
– Ovládame tieto techniky a na vyžiadanie ich aj robíme. Ale viac- menej je to o šou, ide skôr o exotickú techniku. A strašne to zapácha, ako keď prasa opaľujete počas zabíjačky.
Myslíš, že na rastúci záujem o barbierov zareagujú časom aj stredné školy a pribudnú nové odbory?
– Môj bývalý kolega už rozbehol v Bratislave akadémiu. Ale je to otázka času, myslím založenie odboru pánsky holič.
Čo budete robiť, keď nebudú brady v móde?
