Vianočný odev Záhorákov zdobil zamat, najradšej však nosili kožuchy

Ľudia v našom regióne sa kedysi obliekali na sviatky inak ako v bežný deň. U žien nesmeli chýbať kabátiky do pása, u mužov to boli súkenné nohavice. Obúvali si boty a onuce.

ZÁHORIE. V zimnom období sa základná skladba všedného odevu v roľníckom prostredí nemenila, pribudli k nej však niektoré ďalšie súčasti.

„Ženy si tak k rubášu, rukávcom, živôtiku, spodnej a vrchnej sukni so zásterou obliekli ešte kabátik so strihom do pása. Používaný materiál býval v zimnom období hrubší, prípadne sa zvýšil počet spodných sukní. Zimnou obuvou boli tzv. boty,“ povedala etnologička zo Záhoráckeho múzea v Skalici Dita Andrušková.

Muži si okrem košele a gatí obliekali súkenné nohavice a kabátik z hrubšieho súkna, alebo si obliekli aj dvoje gatí naraz. V zime si obúvali tzv. onuce. Pokrývkou hlavy sa v zime stali čierne kožušinové čiapky – baranice.

Nové oblečenie si obliekli výnimočne

Počas obdobia vianočných sviatkov sa nosil sviatočný odev, ktorý okrem dôležitých cirkevných príležitostí slúžil aj pri významných rodinných a spoločenských udalostiach.

Prečítajte si tiež:

Prečítajte si tiež: Na stole nesmel chýbať chlieb. Ako sa slávili Vianoce v minulosti Čítajte

„Od všedného odevu sa odlišoval najmä v kvalite materiálov a detailnejším spôsobom prevedenia. Vzácny bol aj nový odev a šetril sa najmä na takéto dni,“ povedala Andrušková.

Dôležitou súčasťou sviatočného odevu mládencov bol v zime krátky súkenný kabátik, ktorý od začiatku minulého storočia nahrádzali saká mestského strihu.
Dospelí muži si obliekali počas zimných sviatkov dlhé biele súkenné haleny, ktoré sa prehadzovali cez plecia na kabátik. Na nohách nosili vysoké kožené čierne čižmy.

Slávnostný odev zdobili zamatom

Obľúbeným zimným sviatočným odevom žien boli krátke kabátiky s naberanými rukávmi bez goliera. Známe boli aj pod názvami kabaňa, špenzr alebo rekl.
Približne začiatkom minulého storočia ich vystriedali strihom o niečo dlhšie kacabajky.

Prečítajte si tiež:

Prečítajte si tiež: Zbieranie vrchnáčikov: Záujem o ekológiu či zúfalé činy ľudí? Čítajte

„Na severe Záhoria to boli najmä kacabaje zo zamatu alebo plyšu, v strede a na juhu Záhoria zo štofu alebo jemného plátna,“ vysvetlila Andrušková. Kacabaje boli väčšinou tmavších odtieňov modrej a čiernej farby, ale aj zelenej, hnedej, bordovej, fialovej a červenej.

Najčastejšie boli ozdobené širokým pásom zamatu v kontrastnej farbe, ktorý lemoval zapínanie, spodný okraj a konce rukávov.
V zimnom období boli obľúbené aj vlniaky a hrubé tmavé vlnené šatky so strapcami dookola nazývané halinky.

Najviac nosili kožuchy

Kožuchy boli do konca 19. storočia najrozšírenejším druhom zimného, najmä sviatočného odevu na Záhorí. Ich výroba však bola veľmi nákladná a mohli si ich dovoliť iba tí majetnejší.

„Muži nosili najmä dlhé biele kožuchy, v okolí Senice a Jablonice boli hnedé a strihovo kratšie. Ženy zase obľubovali kratšie biele kožuchy so širokým lemovaním z čiernej barančiny, ktoré zdobilo krčný výstrih, zapínanie predných dielov a konce rukávov,“ povedala Andrušková.

Takéto špeciálne lemovanie mali aj predné spodné cípy kožucha z vnútornej strany. Aby vynikli, ženy si ich pri chôdzi vypínali na chrbát. Na hlavách nosili teplejšie bavlnené šatky, na nohách, podobne ako u mužov, to boli vysoké čierne kožené čižmy.

Záhoráci si tento špeciálny sviatočný odev obliekali nielen na polnočnú omšu na Štedrý deň, ale aj počas návštev príbuzných.
„Netreba však zabúdať ani na úpravu k štedrovečernému stolu, kedy sa patrilo obliecť si čisté sviatočné šatstvo,“ uzavrela Andrušková.