ZÁHORIE. V niektorých mestách a obciach nášho regiónu si na svoje prídu aj milovníci histórie. Záhorie ukrýva niekoľko historických nálezísk, ktoré sú raritou nielen pre tento región, ale i celú našu krajinu. Vybrali sme pre vás päť, ktoré možno navštíviť počas celého roka.
Slovenský „Stonehenge“
Len málokto vie, že aj Slovensko má svoj „Stonehenge“. Megality alebo lapidárium sa nachádza za budovou historickej manufaktúry v Holíči. Ide nielen o výnimočné miesto v tomto regióne, ale je zároveň aj jediným lapidáriom tohto druhu na Slovensku.
Päť kúzelných miest Záhoria, ktoré musíte navštíviť Čítajte Zaujímavosťou je, že časť kameňov zo záhadného predhistorického objektu je zdobená rytinami s magickou symbolikou. Kamene, z ktorých najväčší je vysoký 6,8 metra, pochádzajú z najvýchodnejšie položenej megalitickej stavby v strednej Európe.
Našli sa pri výstavbe holíčskeho sídliska v roku 1988 a po prenesení z pôvodného miesta boli symbolicky usporiadané do tvaru slnečných hodín. Doteraz bolo pri stavebných prácach pod kalváriou objavených vyše tridsať takýchto kameňov.
Autorom tohto objavu je Rudolf Irša, ktorý o ňom napísal už niekoľko kníh. To, že ide o skutočné opracované kultové kamene (megality), potvrdil aj uznávaný francúzsky bádateľ, špecialista na megalitické pamiatky profesor Charles-Tanguy Le Roux z francúzskeho Národného centra pre vedu a výskum. Holíčske megality sú pamiatkou a sú jediné svojho druhu na Slovensku.
Praveké hradisko
Zámčisko je praveké opevnené hradisko zo staršej a strednej doby bronzovej. Toto historické hradisko sa nachádza v obci Unín. Vrchol dosiahlo v dvoch etapách, ktoré sa skončili ničivým vyplienením, čoho dôkazom sú zuhoľnatené zvyšky objavené pri archeologických vykopávkach.
Prvé osídlenie hradiska bolo približne v rokoch 1550 – 1530 pred Kristom. Dominantnou časťou celého komplexu hradiska bola akropola. Z tohto obdobia pochádzajú jemne tepané bronzové dýky, bronzové ihlice a spínadlá odevov i objavený bronzový poklad, ktorý obsahuje gombíky, kovania a bronzové ozdoby, tzv. pukličky, ktoré sa prišívali na odev a mali ochrannú funkciu.
Šesť jedál Záhoria, ktoré musíte ochutnať, budú sa vám zbiehať slinky Čítajte Zámčisko bolo nepretržite osídlené až do doby halštatskej (750 – 450 pred Kr.) a ojedinelé črepiny zo stredolaténskeho obdobia (275 – 120 pred Kr.), keď sa dostávame do obdobia Keltov, naznačujú, že i tu mohlo byť keltské osídlenie. Naj-mladšie doposiaľ odhalené nálezy vo forme spony, germánskych črepov a celej nádoby pochádzajú zo staršej doby rímskej (0 – 180 po Kr.).
Na vrchole Zámčiska je novovybudovaný stôl s lavicami na oddych a nový náučný panel s mapou Chvojníckej pahorkatiny a históriou obce a osídlenia Zámčiska.
Opevnenie s mimoriadnymi nálezmi
Pohanská sa rozprestiera na ploche takmer 49 hektárov, v nadmorskej výške 412,4 metra. Postavenie objektu sa realizovalo so zreteľom na súveké komunikácie, neďaleko križovatky Jantárovej cesty pozdĺž Moravy a tzv. Českej cesty cez Malé Karpaty. Ľud, ktorý toto opevnenie vyhľadával najmä v čase nebezpečenstva, patril do okruhu stredodunajských popolnicových polí (velatická kultúra).
Osem rozhľadní Záhoria, ktoré musíte vidieť Čítajte V opevnenom areáli boli zdroje pitnej vody. Keďže sa toto sídlo nachádza vo vyššom teréne, má vybudovaný aj opevňovací systém. Za mimoriadne nálezové celky treba pokladať hromadné nálezy železných predmetov, sídliskové objekty, bránu na akropolu a sochársko-kamenársku dielňu, kde sa prvýkrát v strednej Európe dokladá výroba plastík znázorňujúcich keltské božstvá.
Zánik tohto sídla súvisí s vojenskými udalosťami na prelome prvej a druhej polovice I. storočia pred Kristom. Archeológ Karol Kulašik tu na jeseň roku 1967 odkryl základy gotického kostola, ktorého vznik možno datovať do roku 1300. Ku gotickému kostolíku umiestnenému na akropole neskôr pristavali loď s prvkami renesancie. Vznikol tu aj menší kláštor, ktorý neskôr zanikol.
Múzeum v prírode
Rímska stanica nad Stupavou v polohe Kopec patrí k náleziskám, o ktorých písal už Matej Bel. Neskôr tu podnikali krátkodobé výkopy miestni vzdelanci, no až v 20. storočí sa vďaka výskumom A. Gnirsa a V. Ondroucha lokalita dostala do povedomia verejnosti i odborníkov.
Päť unikátov Záhoria, ktoré nemajú konkurenciu široko-ďaleko Čítajte Pevnosť plnila nielen vojenskú, ale aj obchodnú a hospodársku funkciu. V súčasnosti tu prebieha už vyše jedno desaťročie komplexný revízny výskum Archeologického múzea SNM v Bratislave. Jeho cieľom je nielen pripraviť podklady pre plánované múzeum v prírode, ale aj získať ďalšie poznatky o historickom a stavebnom vývoji tohto antického komplexu.
Dodnes sa z neho zachovala časť s dvoma okennými otvormi. Ide o vôbec prvý priamy doklad nadzemnej architektúry doby rímskej nájdený severne od Dunaja.
V súčasnosti je nález konzervovaný v Štátnych reštaurátorských dielňach v Bratislave. Okrem nových poznatkov o stavebnom vývoji rímskej stanice prináša výskum aj mnoho cenných archeologických nálezov.
Najpozoruhodnejším je objav zlatníckej dielne, odkrytý na poli severozápadne od Stupavy. Výsledky výskumu v Stupave zaujali nielen domácich, ale aj zahraničných odborníkov. K ich každoročným návštevám pribudol aj archeológ Vrba z Bostonu v USA, ktorý si ako tému dizertačnej práce vybral práve vzťah Germánov a Rimanov v Stupave.
Pôvod a funkciu ťažko určiť
V obci Prietrž sa nachádzajú zaujímavé historické hradby, ktorých pôvod nie je presne určený, ale podľa miestnych obyvateľov ich nazývajú „husitské hradby“. Tento názov bol prenechaný aj pre náučný chodník.
Päť najzaujímavejších stavieb Záhoria, ktoré vás svojím vzhľadom upútajú Čítajte V polohe „Vŕšok“ v severovýchodnej časti obce sa nachádza opevnenie pravidelného, mierne lichobežníkového pôdorysu. Tento objekt slúžil ako opevnenie dnes už zaniknutého novovekého kostola. Opevnenie tvorí 80 centimetrov široký kamenný múr, v pôdoryse v rohoch dispozície sa nachádzajú štyri nárožné bašty.
Výskum, ktorý tu v minulosti prebiehal, poukazuje na to, že presnejšie datovanie a funkciu opevnenia je problematické určiť. Z hľadiska funkcie sa môže uvažovať o protitureckom opevnení, ktorého výstavba súvisí s veľkou tureckou ofenzívou v roku 1663.
Tento argument podporujú písomné pramene informujúce o plienení osmanskými vojskami v oblasti Myjavy, Senice, hradného panstva Branč a pravdepodobne aj okolia Prietrže.
