BRATISLAVA. Rozvoľnilo totiž brehy, ktoré boli v minulosti umelo vyložené kameňmi, a odstránilo sedimenty, ktorými sú zanesené bočné ramená. Mimovládna organizácia Svetový fond na ochranu prírody (WWF) Slovensko si myslí, že by sa podobný prístup zišiel aj Slovensku.
Prečítajte si tiež: Pri zemných prácach objavili v Sobotišti historické mince Čítajte Podľa riaditeľky WWF Slovensko Miroslavy Plassmann ide o ukážku toho, ako môžu krajiny pristupovať k svojim riekam a cieliť vodohospodárske zásahy aj na vytvorenie prostredia pre návrat ohrozených druhov. "U nás zatiaľ poznáme predovšetkým vodohospodárske zásahy smerujúce k úprave korýt v mene protipovodňových opatrení. Svedkami takých zásahov sme boli naposledy v lete, v prípade poslednej slovenskej divočiacej rieky Belej," konštatuje.
Prečítajte si tiež: Šesť kaštieľov, ktoré fungujú dodnes, aj keď každý z nich má iný spôsob využitia Čítajte Projekt prepojenia rezervácie Auenreservat s riekou Morava má niekoľko fáz. V prvej z nich Rakúšania prepojili s Moravou 5,3 km starých ramien. "Príroda si tu už po niekoľkých mesiacoch opäť zabrala svoje miesto. Vznikajú strmé piesočné brehy, ktoré poskytujú domov pre vzácne druhy, ako napríklad kalužiak obyčajný alebo rybárik. To, že sa sem tak rýchle vracajú, považujeme za veľký úspech," hovorí projektový manažér WWF Rakúsko Michael Stelzhammer.
Počas prvých prieskumov expertov z WWF boli v bočných ramenách objavené aj rôzne druhy mušlí, napríklad vzácne a prísne chránené korýtko riečne. Ochranári sú obzvlášť hrdí na návrat blatničky vodnej. Nenápadná rastlina je podľa nich indikátorom úspešnej obnovy rieky. Potrebuje totiž dynamické rieky, kde sa vytvárajú prirodzené bahnisté brehy a plytké piesčiny. V rieke sa darí aj mladým rybám, ktoré sú v plytkých častiach chránené pred vodnými dravcami.
