Článok pokračuje pod video reklamou
ZÁHORIE. Ponúkame vám prehľad šiestich kaštieľov, ktoré sa nachádzajú v okresoch Senica, Skalica, ale i Malacky. Všetky z nich sú v súčasnosti vo vyhovujúcom stave a svoj historický vzhľad majú zachovaný.
Letné cisárske sídlo
Náročnosť tohto výletu spočíva len v otázke, ako dlho sa chcete prechádzať okolo samotného zámku. Dostupnosť k nemu je jednoduchá vlastným autom, ale i vlakom či autobusom.
Prečítajte si tiež: Päť unikátov Záhoria, ktoré nemajú konkurenciu široko-ďaleko
Pri prechádzke Holíčom vám do očí udrie zástup stromov, ktorý vytvára menší park. Práve týmto parkom smerom dole sa dostanete ku kedysi klenotu tejto oblasti. Ak by ste sa ale predsa len stratili, k zámku vás nasmeruje slušný počet informačných a smerových tabúľ.
Holíčsky zámok sa niekde uvádza aj ako kláštor. Tak či onak, ide o barokovú stavbu s typickým bastionovým opevnením. Tento zámok vznikol prestavbou zo stredovekého hradu, za čo vďačí opevneniu.
Tento hrad sa spomína už v 12. storočí, následne sa v roku 1315 stáva predmetom bojov medzi českým vojskom a vojskom Matúša Čáka Trenčianskeho. Neskôr ho prestavali na obytný palác a doplnili o opevnenie.
Prečítajte si tiež: Päť kúzelných miest Záhoria, ktoré musíte navštíviť
V roku 1736 prichádza asi najlepšie obdobie, kupuje ho František Lotrinský a buduje tu letné cisárske sídlo. A práve on nenechal Holíčsky zámok napospas osudu, nastavil všetko tak, aby bol hrad dokonca v zisku. Avšak v roku 1918 prepadol zámok v prospech Československého štátu a začal chátrať.
Trojpodlažný Holíčsky zámok v súčasnosti obkolesuje vodná priekopa, je tu možnosť prenajatia loďky a romantického člnkovania. Mimo areálu zámku je vybudované detské ihrisko, vedľa neho leží rybník. V okolí zámku je aj park s lavičkami.
Sídlo Pálfiovcov
Kaštieľ v Malackách počas svojej histórie zažil mnoho turbulentných čias. Slúžil ako panské sídlo šľachtickej rodiny, ubytovanie pre študentov, socialistická nemocnica. Slúžil aj pre armádu alebo ako prístrešok pre bezdomovcov.
Od roku 2007 patrí kaštieľ mestu a je čiastočne zrekonštruovaný a otvorený pre verejnosť. Za toto úsilie získalo mesto cenu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.
Prečítajte si tiež: Šesť jedál Záhoria, ktoré musíte ochutnať, budú sa vám zbiehať slinky
Veľkolepý štvorkrídlový klasicistický kaštieľ dal vybudovať v prvej polovici 17. storočia uhorský palatín Pavol IV. Pálfi. Najväčšia šľachtická rezidencia v širokom okolí sa potom na takmer 300 rokov stala rodovým sídlom Pálfiovcov.
V roku 1918 odišli poslední šľachtickí vlastníci do Rakúska a kaštieľ prešiel do správy rádu františkánov. V pohnutých rokoch 1944 – 1945 ho obsadili nacisti, ktorí tu väznili a mučili účastníkov SNP.
Malacký kaštieľ je obklopený rozsiahlym anglickým parkom, ktorý slúži na oddych alebo športové vyžitie. Na nádvorí sa nachádza obnovená studňa s erbovým živočíchom Pálfiovcov – jeleňom. Hovorí sa, že pôvodný bronzový jeleň bol presťahovaný do Marcheggu v roku 1918, iní tvrdia, že ho roztavili. Na juh od kaštieľa je zrekonštruovaná fontána a jaskyňa Panny Márie (Grota).
Dnes kaštieľ patrí pod mesto Malacky a spravuje ho Mestské centrum kultúry. V zrekonštruovanom priestore sa nachádza Pálfiovská izba s dobovým nábytkom.
Návštevníci si môžu v priestoroch kaštieľa pozrieť výstavu fotografií dokumentujúcich rekonštrukciu objektu. Vo výstavných priestoroch sa konajú umelecké a odborné výstavy a prednášky.
Machatka
Najvýznamnejšou kultúrnohistorickou pamiatkou Senice je neskorobarokový kaštieľ nazývaný aj Machatka. Kaštieľ bol vybudovaný v 18. storočí a nesie prvky tereziánskeho slohu. Pravdepodobne ho projektoval slávny rakúsky architekt F. A. Hillebrandt, ktorý sa podieľal i na stavbe viedenského Belvederu či zámku v Schlosshofe. Prvé rekonštrukcie prebehli na kaštieli v 20. storočí.
Prečítajte si tiež: Osem rozhľadní Záhoria, ktoré musíte vidieť
V budove kaštieľa obklopeného krásnym anglickým parkom už od roku 1984 sídli Záhorská galéria. V jej zbierkach sa nachádzajú diela všetkých druhov výtvarného umenia od maliarstva, kresby a grafiky, cez sochárstvo až po úžitkové umenie. Väčšina vystavovaných diel pochádza najmä z regiónu Záhoria, ale i z iných oblastí Slovenska a zo zahraničia.
Galéria v súčasnosti nemá stálu expozíciu, vo výstavných priestoroch kaštieľa sa však pravidelne obmieňajú rôzne dočasné výstavy. Najhodnotnejšie diela regiónu sú pravidelne prezentované na expozícii „Umelci Záhoria“.
Na mieste vodného hradu
Rozľahlý kaštieľ, nachádzajúci sa na okraji parku v historickom centre Stupavy, predstavuje výstavnú rezidenciu vysokej uhorskej šľachty. Stojí na mieste starého stupavského vodného hradu. V roku 1592 sa majiteľom panstva stal gróf Mikuláš Pálfi. Hrad zostal majetkom tohto významného rodu nasledujúcich 275 rokov.
Bol niekoľkokrát prestavaný, asi najvýznamnejšou bola prestavba posledných šľachtických majiteľov Károliovcov, ktorá bola v štýle romantizmu s rokokovými prvkami.
Posledný majiteľ kaštieľa gróf Ľudovít Károli opustil svoje panstvo 2. apríla 1945. V čase 2. svetovej vojny bol kaštieľ opustený a poškodený, potom slúžil rôznym účelom a 12. júla 1947 tu vypukol veľký požiar, ktorý zničil celé južné krídlo. Následná rekonštrukcia pozmenila vzhľad budovy.
Dnes kaštieľ v Stupave funguje ako zariadenie sociálnych služieb a patrí Bratislavskému samosprávnemu kraju. Verejnosti sprístupnený nie je.
Rozsiahly park s jazierkom a krásnou pagaštanovou alejou je však voľne prístupný a predstavuje ideálne miesto na oddych a rekreáciu. Rastú tu unikátne dreviny, napríklad odroda tisovníka Taxadium Ascendes.
V areáli parku bol v minulosti grófsky pivovar, mlyn a niekoľko rybníkov. Stupavský park je vhodný na nenáročné prechádzky a aktívny šport. Vychádzajú z neho turistické trasy a chodníky do Malých Karpát a k zrúcanine hradu Pajštún.
Veľký kaštieľ
Majestátny renesančno-baro-kový kaštieľ v centre záhorskej obce Sobotište dal vystavať šľachtický rod Ňáriovcov v prvej polovici 17. storočia. Pôvodný hrad je známy ešte z rytín. Hrad bol prestavaný na kaštieľ ešte začiatkom 17. storočia. Bol štvorkrídlový, s bastiónmi a vodnou priekopou. Čoskoro však vyhorel a v roku 1663 bol obnovený.
Kaštieľ, nazývaný veľký, je renesančno-barokový, s nárožnými vežami. Koncom 19. stor. a v 20. storočí sa tu vykonali stavebné úpravy. Dnes sa v priestoroch kaštieľa nachádza unikátne Družstevné múzeum Samuela Jurkoviča. Múzeum prezentuje návštevníkom bohaté dejiny slovenského družstevníctva od počiatkov až po súčasnosť. Možno v ňom vidieť pracovný kútik Samuela Jurkoviča i súčasné výrobky slovenských družstiev.
V múzeu sa okrem toho nachádza i expozícia zameraná na ľudovú kultúru obce, kde môžu návštevníci obdivovať ľudové nástroje, súčasti starých krojov či habánsku keramiku. Trojrozmerné exponáty a dokumentačný materiál dopĺňa moderná audiovizuálna technika.
Okrem veľkého kaštieľa je v obci zachovaný aj tzv. malý barokový kaštieľ z polovice 18. storočia, ako aj dve klasicistické zemianske kúrie, ktoré pochádzajú z 19. storočia.
Kaštieľ so slnečnými hodinami
Sídlom plaveckého panstva býval Plavecký hrad. Aj v období, keď sa vlastníkmi tohto panstva stali Pálfiovci, teda v roku 1634. V Podhradí si nechali postaviť nový kaštieľ, ktorý bol praktickejší ako hrad na kopci.
Kaštieľ dal zrejme postaviť prvý zemepán Pavol IV. Pálfi – prvý zemepán z tohto rodu v regióne Záhorie. Po roku 1918 prešlo vlastníctvo kaštieľa na štát. Od roku 1974 sa využíva pre účely Štátneho archívu v Bratislave, verejnosť tam bežne prístup nemá.
V súčasnosti tu má archív rozsiahle depoty, kde sú uložené archívne fondy krajských inštitúcií a hospodárskych organizácií.
Stavba obsahuje prvky pevnosti i luxusného veľmožského sídla. Kaštieľ v Plaveckom Podhradí je štvorkrídlový, s veľkým ústredným dvorom a štyrmi menšími nárožnými vežami osemuholníkového pôdorysu.
Jeho architektúra je pomerne strohá, zaujať môže okrem spomínaných veží napríklad mohutným kamenným vstupným portálom, nad ktorým sa nachádzajú prastaré slnečné hodiny.
