BRATISLAVA. Podľa nej by mužstvá najvyššej slovenskej súťaže viac nemohli hrať na umelom trávniku. Plánmi SFZ a ÚLK ako riadiacej organizácie Fortuna ligy je hrať prvú ligu len na prírodnej tráve.
Návrh na zmenu aktuálne predložili na rokovanie klubom, ktoré ho počas tohto mesiaca môžu pripomienkovať. Po vyhodnotení a odobrení týchto pripomienok sa návrh predloží na schválenie výkonnému výboru Slovenskému futbalovému zväzu. Informuje o tom web profutbal.sk.
Moravský Svätý Ján sa na jar nevyhne bojom o záchranu Čítajte Trendy v Európe
„Vidíme, čo sa deje v Európe. Aj v asociáciách, napríklad v Holandsku, kde sa vydali tou cestou, že mali umožnené umelé trávniky ako hracie plochy v najvyššej súťaži, práve debatujú o tom, že to asi nebolo optimálne riešenie a hľadajú cestu k tomu, aby sa hralo na prírodných trávnikoch. Platí to aj v okolitých krajinách, napríklad v Českej republike nemôžu mať kluby umelý trávnik,“ povedal pre RTVS výkonný riaditeľ ÚLK Michal Mertinyák.
„Do úvahy je treba brať vytvorenie rovnakých podmienok pre všetky ligové kluby, a teda aj skutočnosť, že v Európe sa od umelých trávnikov na štadiónoch pomaly upúšťa. Trendom sú skôr hybridné trávniky. Týmto smerom by sme sa chceli aj my uberať,“ poznamenala riaditeľka PR a tlačová hovorkyňa SFZ Monika Jurigová.
Spartak Šaštín-Stráže by sa chcel po dvoch sezónach vrátiť do 5. ligy Čítajte Dva kluby z dvanástich
Dvaja z tucta účastníkov najvyššej slovenskej futbalovej súťaže hrajú svoje domáce zápasy na ihrisku s umelým trávnikom – v Žiline dva roky, v Trenčíne už viac ako desaťročie.
Ak by nová smernica vstúpila do platnosti, od sezóny 2020/2021 by všetky kluby vo Fortuna lige museli mať prírodný trávnik, čo by najmä v spomenutých dvoch kluboch spôsobilo veľké problémy.
„Máme už nejakú podkladovú vrstvu, technické riešenie, ktoré je dané. Ak by sme to museli meniť, nevyšlo by to menej než na 500-tisíc eur,“ uviedol pre RTVS generálny manažér AS Trenčín Róbert Rybníček, ktorému nepozdáva tento návrh. „Cítim, že hľadáme opäť niečo, čo s vývojom futbalu ako takým vôbec nesúvisí. Všetky deti, ktoré nám vyrastajú v kluboch, nielen v Trenčíne, do veľkej miery využívajú na svoj tréningový proces umelú trávu, kde sa úplne inak vyvíjajú ich technické zručnosti. Dnešná generácia, ktorá vyrastá, či už je to súčasná ´dvadsaťjednotka´ alebo mladší, absolútne neriešia, či hrajú na živej alebo na umelej tráve.“
Malacky odolávali lídrovi štyridsať minút Čítajte Žiadna odborná analýza
K navrhovanej zmene sa negatívne postavili aj v Žiline. „Zámer zrušiť používanie umelých trávnikov je zjavne zameraný proti stratégii a záujmom MŠK Žilina. Nie je podložený žiadnou odbornou analýzou skúseností z doterajšieho používania umelého trávnika na našom štadióne. Nikoho z kompetentných na SFZ a ÚLK to nezaujíma,“ uvádza sa v oficiálnom stanovisku MŠK Žilina na klubovom webe.
„Tento zámer je ďalším krokom v snahe vylúčiť účasť prvoligových rezerv z druhej najvyššej súťaže dospelých (platné infraštruktúrne podmienky pre druhú ligu a reorganizácia súťaže cielene vyradili všetky rezervy prvoligových klubov z druhej najvyššej súťaže okrem našej). Nadväzuje na benevolenciu SFZ, ktorý tolerovaním určovania hracích časov B-mužstva MŠK Žilina na vonkajšie zápasy eliminuje nasadzovanie mladých hráčov z kádra A-tímu a najväčších talentov z U19 do zápasov rezervy. Pritom adaptácia hráčov vo veku od 17 do 19 rokov v druhej lige dospelých je jedným z kľúčových faktorov doplňovania A-mužstva odchovancami MŠK Žilina.
Je úplne absurdné, že toto nariadenie bude platiť aj pre druhú ligu. Štatistiky sú neúprosné. Nekoncepčnými zákazmi a nariadeniami SFZ a ÚLK plynule vytvárajú podmienky na zvyšovanie podielu zahraničných hráčov v súťažiach dospelých a podporujú predčasný odchod talentov do zahraničia. Stavanie nových štadió-nov je zbytočné vyhadzovanie verejných zdrojov, ak bude na nich hrať o desať rokov minimum slovenských hráčov. Dlhodobá udržateľnosť futbalu na Slovensku je pre kompetentných neznámy pojem,“ píše sa v stanovisku žilinského klubu.
