Článok pokračuje pod video reklamou
ZÁHORIE. Vybrali sme pre vás päť zaujímavých dediniek regiónu, ktoré v sebe skrývajú výnimočnosť, ktorú si na prvý pohľad nevšimnete. Záhorie sa môže pochváliť obcou s významnou dopravou križovatkou či najzápadnejšou obcou Slovenska.
Obec s najmenším počtom obyvateľov
Titulom najmenšej obce Záhoria sa pýši Koválovec. Žije tu niečo vyše sto obyvateľov a vekový priemer obyvateľov je len 41 rokov.
Táto malá dedinka Záhoria sa nachádza len dvadsať minút od českých hraníc. Prvá zmienka o obci pochádza ešte z roku 1394. Hoci Koválovec nemá vlastnú poštu, materskú ani základnú školu, majú vlastný obecný úrad, starostu, obchod, či kostol.
Prečítajte si tiež: Vynovená sauna znova funguje, odstávku využili na jej obnovu Čítajte Koválovec najmä v lete navštevujú cykloturisti zo skalických hôr. Návštevníci, ale i miestni obyvatelia často chodia na turistiku cez obec po turistickej trase Radošovce – chata Krížnica.
V miestnych vinohradoch sa nachádza rozprávkový domeček, turisti sem chodia na rozličné akcie, ktoré miestni organizujú.
Medzi zaujímavosti a miesta, ktoré sú pre turistov lákadlom, patria vinohrady, krásna príroda Bielych Karpát a obrovské stáda danielov.
Zaujímavosťou z histórie je i to, že tu žil a zomrel Jozef Vietoris. Bol to zeman, ktorý slúžil v službách monarchie ako vicenotár šaštínsko-ho-líčskeho panstva. Bol bratom zakladateľa kúpeľov v Smrdákoch.
Naj obec Záhoria
Už niekoľkokrát sa v ankete o Naj obec Záhoria stal víťazom Plavecký Mikuláš. Leží v dvoch malokarpatských dolinách: Mokrej a Suchej.
Nad obcou vyčnievajú kopce: Holá hora, Hurka, Korlátko, Drinova hora, Chrastavá hora a Dubníček, na ktorom je postavený katolícky farský Kostol svätého Mikuláša, patróna obce. Pozdĺž celej obce preteká potok, ktorý sa volá Starý potok.
Prečítajte si tiež: Kaštieľ v Jablonici otvorí svoje brány pre verejnosť Čítajte Farský Kostol sv. Mikuláša tvorí jedinečnú dominantu, veľmi citlivo vkomponovanú do prírodného prostredia. Celý objekt sa vypína nad okolím. Predstavuje hodnotný príklad renesančnej sakrálnej architektúry obranného charakteru. Je to jednoloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria a vstavanou vežou do západného priečelia kostola. Celý interiér je zaklenutý valenou klenbou. Pod terajšou výmaľbou boli zistené figurálne nástenné maľby vo dvoch vrstvách nad sebou.
V kostole sa nachádzajú lavice z prvej polovice 18. storočia. V rovnakom storočí kostol prešiel väčšou renováciou. Vtedy bol aj ohradený múrom. Hlavný oltár je barokový. Paratep je delený pilastrami v kazetové polia. Kalvária je voľné rokokové súsošie z doby okolo roku 1780.
