ZÁHORIE. Prinášame vám päť stavieb Záhoria, ktoré sa od tých ostatných líšia svojím vzhľadom. Skalica, Malacky, Sobotište a ďalšie sa môžu pochváliť výnimočnými kultúrnymi pamiatkami, ktoré im môžu závidieť mnohé mestá na Slovensku.
Kostol v Kopčanoch
O Kostole sv. Margity Antiochijskej, ktorý sa sa nachádza v poli za dedinkou Kopčany, sa vie veľmi málo. Napriek tomu, že sa nachádza v krásnej prírode, jeho miesto je zabudnuté. Výstavba kaplnky sa datuje do 9. až 10. storočia. Ide o stavbu predrománskej doby z čias Veľkej Moravy a jednu z najstarších architektonických pamiatok na Záhorí.

V 13. storočí bol kostolík prestavovaný a čiastočne doplnený o gotické prvky. Až do 18. storočia sa tu konali bohoslužby. Potom v obci Kopčany postavili kostol priamo v dedine a sväté omše boli premiestnené tam. V súčasnosti je kostolík uzavretý, z času na čas sa v ňom slúžia omše k jeho patrónke – svätej Margite Antiochijskej.
Kostolík je možné aj bezplatne navštíviť, ak sa dopredu ohlásite.
Kultúrny dom v Skalici
Slovenský kultúrny dom v Skalici bol postavený v roku 1905 podľa projektu architekta Dušana Jurkoviča. Nachádza sa v centre mesta. Jadro budovy tvorí veľká divadelná sieň, kde sa nachádzajú nástenné maľby od moravských umelcov Josefa Uprku a Antoša Frolku. Fasádu budovy zdobí mozaika, ktorú navrhol Mikoláš Aleš. V minulosti bol na poschodí byt Pavla Blahu.
V roku 2005 sa na dome uskutočnila rozsiahla rekonštrukcia v interiéri aj exteriéri.

V súčasnosti priestory domu slúžia pre kultúrne a spoločenské podujatia. V časti prvého poschodia sa nachádza stála expozícia Záhorského múzea a galéria Júliusa Koreszku. Kultúrny dom je možné v rozmedzí mája až septembra bezplatne navštíviť. V ostatných mesiacoch je vstup podľa aktuálneho cenníka.
Bazilika v Šaštíne
Bazilika Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne-Strážach je jedna z najvýznamnejších bazilík na Slovensku. Každoročne ju navštívi niekoľko desiatok tisíc pútnikov, predovšetkým na Slávnosť zoslania Ducha Svätého (Turíce) a Slávnosť Panny Márie Sedembolestnej.

Práce na výkopoch a na spevnení pôdy sa začali v roku 1736. Vychádzalo sa z projektu pavlinského kňaza P. Mateja Vépiho, ktorý bol zároveň aj architektom. Samotný navrhnutý plán baziliky však nebol uskutočnený pre nedostatok financií.
Veľmi rozsiahle práce na bazilike sa konali v roku 1987, kedy sa začalo s jej úplnou obnovou, opravou a rekonštrukciou – nové zastrešenie a obnova dvoch veží, nová elektrifikácia, rekonštrukčné práce na sochách a maľbách.
Bazilika má viacero častí. Západné priečelie je jej hlavné, má stavebne zvýraznenú strednú časť spolu s hlavným portálom. Svätyňa polkruhového uzáveru má strop v tvare štvrť kupoly, ktorá má tri oválne okná. Chrámová loď nadväzuje na užšiu svätyňu triumfálnym oblúkom.