TRNAVA. Brnianska Nadácia Partnerstva, ktorá stojí za projektom takéhoto pripomenutia vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov, informuje o celkových 926 nájdených stromov v ČR a 325 na Slovensku. Do zostavenia mapy sa môže zapojiť každý, kto má znalosť o strome, súvisiacom s udalosťami kreovania 1. Československej republiky (ČSR). Informácie nájde na www.stromysvobody.cz.
Chtelnica i Piešťany
Jedným zo stromov na mape je lipa, ktorá pripomína radosť obyvateľov obce Chtelnica pri Trnave zo vzniku Československej republiky. Zasadili ju priamo 28. októbra 1918 na nádvorí obecného domu v susedstve kostola.

"Obecného domu už dávno niet, no 100-ročná lipa, symbol túžby slovenských predkov po slobode, sa stále pyšne týči na Námestí 1. mája. Hneď poniže rastie jej mladšia sestra, ktorá bola vysadená v roku 1939," vložil na webovú stránku projektu Tomáš Jurina.
O polstoročie mladší je strom v Piešťanoch, na ktorý upozornil Viliam Nemec. Na sídlisku Floreát stojí od 28. októbra 1968 lipa ako pripomenutie 50. výročia vzniku Československa. Slávnostne ju vysadili v pohnutých časoch okupácie členovia Mestského výboru Komunistickej strany Slovenska a pléna Mestského národného výboru.
Aj Záhorie má svoje historické stromy
V rovnakom čase sadili lipu aj v Rovensku pri Senici. Zachovaný zápis dokladuje odhodlanie členov Zväzu protifašistických bojovníkov, ktorí žiadali zachovanie idey socializmu s ľudskou tvárou na čele s Alexandrom Dubčekom a Ludvíkom Svobodom.
V krajskom meste Trnava je známa jedna lipa slobody, stojaca na Námestí Slovenského učeného tovarišstva, pri základnej škole. Je pri nej osadená tabuľka, vypovedajúca, že bola vysadená v období 1.ČSR.

Jubilejný háj Československej republiky so 137 stromami vysadili lesníci zo Šaštína pri príležitosti 10. výročia vzniku ČSR v blízkosti rekreačnej oblasti Gazárka. V rozsiahlom lesnom poraste sa nachádza pestrá zmes 30 druhov drevín. V roku 1986 bola lokalita vyhlásená za chránené územie s rozlohou 14,98 hektárov, je prístupné od zelenej značky Šaštín-Stráže - horáreň Lesek (Lásek) po trase náučného chodníka. Upozornila na to šaštínska lesná správa.
Lipový park osloboditeľov je v Senici od roku 1928. Spolu 22 stromov vysadili okolo pamätníka padlých v 1. svetovej vojne. Jubilejné lipy v Čáčove vysadili pri 50. výročí ČSR v roku 1968 podľa dobových zápisov obyvatelia tejto miestnej časti Senice. Vybrali si priestor medzi kostolom a vtedajším Notárskym domom.

Záhorské múzeum zaradilo na mapu Lipu slobody v Skalici. Jeho pracovníci našli fotoreportáž s tromi zábermi zo slávnosti v časopise Světozor z 28. mája 1919.
Na jednom sú zachytení okresný komisár Miloš Úlehla a skalický mešťanosta Štefan Mandík ako na skalickej stanici vítajú Vavra Šrobára a generála Luigi Piccioneho.
Tretia je celkovým pohľadom na slávnosť s množstvom ľudí. S návrhom vysadiť Lipu slobody v novozriadenom parku na námestí prišiel podľa zápisu v mestskej kronike stredoškolský učiteľ Bezděk, vyučujúci latinčinu na skalickom gymnáziu, pôvodom z Třebíča.