Približne v akom veku ste v sebe objavili lásku ku športu? Viedol vás k nemu niekto z rodiny?
Skaličan Igor Špetta si splnil svoj sen po tridsiatich rokoch Čítajte - K športu som mal už od samého detstva blízko. Priznám sa, že si poriadne nepamätám, kedy to presne začalo. Prvé spomienky sú už s hokejkou v ruke pred činžiakom. K športu ma viedli moji rodičia, ktorí mi ho nikdy nezakazovali a boli len radi, keď som išiel von zahrať si hokejbal, tenis či futbal. Každý deň to bol iný šport.
Akému športu ste sa venovali ako prvému? Vyskúšali ste postupne aj niečo iné?
- Môj prvotný šport bol hokej, s tým som začal odmalička, postupne som prešiel až do dorastu. Neskôr som začal s hokejbalom a asi dva roky neskôr som namiesto hokeja pripojil k hokejbalu aj futbal.
V hokejbale sa môžete pochváliť titulom 3-násobného majstra sveta. Aký veľký úspech je to pre našu malú krajinu v tomto športe? Prípadne, je vôbec tento úspech na Slovensku dostatočne docenený?
- Tak začnem od konca. Úspech určite docenený nie je, keďže to robíme zadarmo a momentálne už nedostávam, bohužiaľ, ani žiadnu dotáciu. Na druhej strane sme možno práve preto takí úspešní v tomto športe. Ja osobne si myslím, že to je veľký úspech, najmä to, že sa nám podarilo trikrát po sebe vyhrať titul majstrov sveta. Svedčí to o tom, že Slovensko je v hokejbale veľmocou.
V športe sa častokrát vraví, že je ťažšie obhájiť ako získať. Čo bolo podľa vás v tomto prípade náročnejšie - získať prvý titul majstra sveta v hokejbale alebo následne jeho obhajoba?
- Priznám sa, že osobne to neviem zhodnotiť, každý šampionát bol o niečom inom. Samozrejme, bolo to vždy náročné ale nevnímal som to tak, že to bolo ťažšie vďaka predchádzajúcim titulom. Pri poslednom zisku titulu majstrov sveta sme na turnaji dokonca ani raz neprehrali.
V roku 2013 ste vo finálovom zápase v Kanade proti Českej republiky strelili rozhodujúci gól, vďaka ktorému sa Slovensko stalo majstrom sveta v hokejbale. Aké pocity ste vtedy prežívali bezprostredne po finále?
- Tú situáciu si veľmi dobre pamätám. Sedel som na tribúne po zápase a komunikoval s rodinou a kamarátmi, ktorí mi gratulovali. Až potom som si uvedomil, že som samotné finále rozhodol. Rovnako som si spomenul na neprajníkov, ktorí vraveli, že tam nemám čo robiť. Iba som sa pousmial.
Ak by ste mali porovnať podmienky na klubovej úrovni u nás a v Česku, ktorá krajina je v tomto športe na tom lepšie?
- Aj keď som v Česku nikdy nehral, osobne si myslím, že naša extraliga je náročnejšia. Na druhú stranu sa mi zdá, že naši susedia sú lepšími organizátormi, takže u nich to je lepšie po organizačnej a marketingovej stránke.
Na klubovej úrovni obliekate dres Hokejmarketu Skalica. Na ktorý dosiahnutý úspech ste v drese Skalice najviac hrdý?
- Je to samozrejme titul majstra Slovenska, ktorý sa nám podarilo získať pred MS v Pardubiciach. Potom to je aj finále československého superpohára, kde sme porazili Prahu a zavŕšil som krásny zlatý hetrik trofejí, ktoré sa v tom roku dali získať.
Aké tréningové podmienky majú na Slovensku hráči hokejbalu?
- Je to individuálne, každé mužstvo má svoje podmienky a praktiky. V Skalici máme solídne podmienky, využívame letný štadión, prípadne iné zariadenia. Sme na tom dobre.
Známa je aj vaša prezývka “slovenská strela”. Pamätáte si ešte, kto ju vlastne vymyslel?
- Neviem kto je strojcom tejto prezývky. Prvýkrát som ju započul až na turnaji v Pardubiciach.
Hral po boku Diega Maradonu, so Senicou chce v lige napredovať Čítajte Okrem hokejbalu sa venujete aj futbalu. Momentálne obliekate dres Slovana Dubovce, ktorý pôsobí v 6.lige ObFZ Senica. Ako zvládate venovanie sa dvom športom súčasne?
- Občas to je náročné najmä v tom, že ani jeden šport nie je na profesionálnej úrovni, a preto to musím častokrát skĺbiť aj s prácou. Futbal ma ale baví, som rád, že si ho môžem zahrať s dobrou partiou v Dubovciach.
Dajú sa teda skĺbiť a stíhať hokejbalové tréningy s tými futbalovými?
- Priznám sa, že sa futbalovým tréningom nevenujem až toľko, koľko by si to možno žiadali. Je toho naozaj dosť, niekedy musím niečo vynechať. Ak to je v mojich silách, snažím sa prísť aj tam aj tam.
V minulej sezóne ste v lige dokázali nastrieľať v drese Duboviec až 20 gólov, vďaka ktorým ste sa stali štvrtým najlepším strelcom súťaže. Zdá sa, že máte prirodzený talent na športy.
- To musia posúdiť iní, či mám talent. Možno je na tom niečo pravdy - priznám sa, že aj tenis mi celkom ide. Ak sa človek odmalička pred činžiakom venuje viacerým športom, niečo mu to určite dá aj do budúcnosti.
Reprezentant Slovenska v hokejbale, okrem toho aj futbalista. Máte okrem týchto športov aj bežné povolanie v živote, ktoré vás živí?
- Samozrejme, nakoľko ako som spomínal, nie sú to pre mňa profesionálne športy. Je to trochu paradox, keďže človek vyhrá trikrát titul majstra sveta a musí chodiť do práce. Momentálne pracujem v štátnej správe.
Dalo by sa v inej krajine hokejbalom živiť?
- Viem, že chalani chodia hrávať do Švajčiarska. Nie je to iba o hokejbale, keďže tam rovno pracujú v rôznych firmách a popri tom sa venujú hokejbalu. Takže odpoveď na túto otázku je asi skôr nie, ako áno.
Aké sú vaše životné a takisto aj športové ciele do budúcna?
- Tak životným cieľom je určite mať spokojnú a zdravú rodinku. Ostatné veci ako šťastie už potom prídu samé. Čo sa týka športových, tak zrejme asi účasť na olympiáde, ak by sa týkala hokejbalu. To by som určite bral.
