BRATISLAVA. Horúce, suché dni bez kvapky dažďa majú pre motoristov aspoň jednu výhodu - auto ostáva celé týždne čisté a nešpiní sa. Aspoň do chvíle, kedy sa neocitnete na ulici, ktorú práve kropí - alebo tesne predtým pokropilo - polievacie auto.
Prejazd po mokrej ceste zanechá auto zafŕkané, až sa má vodič chuť opýtať sa, komu - a či vôbec - to polievanie ciest prospieva. Pomaly idúce polievacie autá navyše osve často komplikujú dopravu, takže možno prinášajú viac škody ako úžitku.
Správcovia ciest argumentujú dvomi dôvodmi, prečo sa cesty polievajú - chladením (či už ciest, alebo celkovej mestskej mikroklímy) a znižovaním prašnosti.
Niektoré zahraničné zdroje sa dokonca odvolávajú na to, že polievanie chodníkov či budov ako spôsob chladenia poznali Japonci už v 17. storočí a túto činnosť nazývajú Uchimizu.
Až tento rok sa objavil relevantný výskum zisťujúci, či polievanie ciest naozaj pomáha.
Prach potom lepšie drží
Kropenie ciest poznáme z Bratislavy aj z ďalších slovenských miest, no neexistuje univerzálne pravidlo, kedy, koľko a prečo treba polievať. "Moskva má čudný dôvod, pre ktorý všetko oblieva vodou," znie nadpis článku webu Business Insider, ktorý o polievaní hovorí.
Cesty sa kropia na rôznych miestach vrátane spomínanej Moskvy, Varšavy, Los Angeles, miest v Indii alebo Číne. V niektorých mestách sa cesty, naopak, nemusia kropiť vôbec.
"V prípade extrémnych horúčav mesto vo väčšej miere kropí rozpálené cesty v centre mesta. Zníži sa tak prašnosť v uliciach a o niekoľko stupňov sa schladí vozovka aj ovzdušie," vysvetľuje pre SME Zuzana Onufer, hovorkyňa mesta Bratislava.
Polievanie ciest v Bratislave
- Polievanie sa tento rok uskutočňuje raz za týždeň v období od 15.4. do 14.10.2018.
- Splachovanie ciest sa uskutočňuje na tri smeny: 06:00 – 14:00, 14:00 – 22:00, 22:00 – 06:00.
- Najviac splachovaní ciest je kvôli lepšej doprave v tretej, poslednej smene.
- Dodávateľská firma má 12 splachovacích áut, každé má pridelené svoj rajón.
- Priemerne sa každý deň splachuje 7-8 rajónov, ktoré sú veľkosťou rozdielne
- Priemerne sa na meter štvorcový minie 0,7 litra vody.
Cesty sa však polievajú len malým množstvom vody. Nie je jej dosť na to, aby z cesty naozaj spláchla všetku špinu a tá odtiekla do kanalizácie.
Len letmé pokropenie cesty však naozaj môže znížiť prašnosť. Keď sa prach namočí, jednotlivé zrniečka sa zlepia do väčších zhlukov, ktoré vánok ťažšie zdvihne z cesty.
Polievanie ciest teda dokáže znížiť prašnosť. Prach ostane tam, kde doteraz, no ťažšie sa rozvíri do vzduchu.
Je lepšie, keď je teplo nám, alebo asfaltu?
Na druhý dôvod - chladenie ciest - sme našli jediný relevantný vedecký výskum z júna tohto roku. Predtým sa k polievaniu ciest pristupovalo celkom intuitívne.

Chladiť cesty vôbec nie je zlý nápad. V horúčavách asfalt zmäkne a rýchlejšie sa znehodnocuje, navyše od vyhriatych ciest sála nepríjemné teplo ešte dlho po zotmení. Mestá majú tendenciu sa v lete zohriať viac a vytvárať takzavné "ostrovy tepla" (heat islands), kde môže byť teplota vzduchu o 1 až 3 stupne vyššia ako v prírode pri meste.
Bratislavský magistrát polieva každý meter štvorcový v priemere 700 mililitrami vody, čiže 0,7-milimetrovou vrstvou. Je to dosť na to, aby sa niečo zmenilo?
Áno, ale viac vody by prinieslo výraznejší efekt. Vyplýva to z experimentov Anny Solcerovej, výskumníčky na Technickej univerzite v holandskom meste Delft.
Ochladí sa, ale nemusí nám byť príjemnejšie
Solcerová skúšala polievať rozpálenú zem a zisťovala, o koľko ju voda schladí. Z niekoľkých pokusov vyšilo najlepšie vyliatie dvojmilimetrovej vrstvy (dva litre na meter štvorcový) vody o teplote 15 stupňov Celzia.

Pri tomto pokuse teplota tesne pri zemi klesla o osem stuňov. "Keď chodíte po pokropenej ploche, necítite horúčavu, pretože na vás tak nesála odspodu," vysvetľuje Anna Solcerová.
Čo je však dôležité - ochladenie je citeľné aj vo výške okolo 1,5 až 2 metrov, čiže ho môže cítiť aj človek na svojom trupe. V tej výške teplota klesla o 2 stupne celzia.
Výraznejší ochladzovací účinok mala technika Uchimizu v tieni a vtedy, keď zem ešte nebola najviac rozpálená.
Solcerová ale upozorňuje aj na riziko - polievanie ciest zvyšuje relatívnu vlhkosť vzduchu, hoci len zanedbateľne (podľa pokusov o dve percentá). Vlhký, horúci vzduch vyvoláva pocity dusna a telo sa musí ešte viac potiť, aby sa ochladilo.
Zdroj: doi.org/10.3390/w10060741